Ani neviem, koľko áut prešlo okolo nás. Museli ale vidieť, čo sa deje pred mojím autom, pretože nechala zapnuté svetlá. Nevadilo mi to odrazu. Všetko je stratené, tak čo už? Aspoň som si užil. Tá kurva sa zrazu postavila a rozbehla sa k ceste. Po chvíľke, keď prešiel druhý kamión, sa vrátila ku mne.
(Toto je pokračovanie príbehu, ktorého začiatok si môžeš prečítať na tomto mieste.)
“Som sexy?” pýtala sa ma. “Samozrejme,” odpovedám bez premýšľania a neklamem, hoci je celá od blata.
Obliekol som sa do svojich zablatených a mokrých šiat. Snáď len aby som nesedel v aute, až ma nájdu, celkom nahý. Ona si sadla tak, ako bola na sedadlo. Sedela tam a celá zablatená pozerala na mňa.
“Čo teraz?” spýtal som sa.
“Odvezieš ma späť na pumpu. Mám tam predsa auto.”
Iste, lenže to by som musel nájsť kľúče. Zrazu ale zozadu mi ich podáva. “Čo si to vyhodila?”
“Predsa tvoje kľúče, lenže nie ďaleko a keď si vystúpil, zobrala som ich späť. Predsa nepôjdeme takto v noci pešo. Čo keby ma niekto znásilnil?”
To by si naozaj nechcela, pomyslel som si.
Naštartoval som a pomaly sa vracal späť. Bola polnoc. Premýšľal som len nad tým, ako by som jej to všetko vrátil. Kde má tú pištoľ? Nikde ju nevidím. Prichádzame na pumpu, ale ja nezastavujem. Idem ďalej a ona sa usmieva a zapla si svetlo v aute. Snáď aby všetci videli, že tam mám nahú kurvu. To bude hanba, ak ma niekto spozná.
Zašiel som asi pol kilometra a odstavil auto pri ceste. Nehovoril som nič. Ani som nemusel. Vytiahol som vtáka a začal ju šukať v aute. Zrazu sa otvorili dvere a ona vystúpila. Môj kolík sa húpal nad sedadlom spolujazdca a nevedel som, čo ďalej.
“Ak sa ti to páči, tak poď von, nech to má silu, pretiahni ma vonku,” a šla dozadu ku kufru auta. Neustále pršalo. Po polnoci nejazdí moc áut, ale tých pár, čo prešlo okolo, tak trúbili na nás. Teda skôr na ňu, pretože sa oprela o auto a vystrkovala svoj zadok vodičom. Tí ju zdravili trúbením.
To musím zaraziť, vravím pre seba. Ona si to snáď bude užívať a ja… Ja budem mať len hanbu. Vystúpil som a šiel zasunúť môj tvrdý kolík do pičky. Prikrčila sa a obratom si ho narvala do análu.
“Takto to chcem, urob mi to. Chcem, aby si ma pretiahol poriadne.” Nenamietal som, pretože doma mi nikdy manželka nedovolila anál. Bolo to pre mňa niečo nové a páčilo sa mi to.
Keď som skočil, nasadli sme do auta. Odviezol som ju k autu. Presadla ako lasička. Nemala na sebe nič, len si rukami ukrývala svoje telo. Nasadla a odišla. Ja som zostal sedieť na parkovisku. Vyfajčil som snáď pol krabičky cigariet a potom som vyrazil domov.
Blížil som sa k nášmu domu, už z diaľky som otváral garáž a vošiel dovnútra. Potom som si spomenul, že v odkladacom priestore mám darček pre manželku.
Dnešný večer nebol len o nás, ale o našich takmer tridsiatich rokoch spolužitia. Od našej puberty. Dnes bol ten deň, kedy sme si povedali “ÁNO”, mala sedemnásť, ja čerstvých o rok viac a čakali sme bábätko. Dnešok je ten deň, kedy si povieme čo ďalej. Po dnešnom večeri neviem, ako to dopadne. Ale nech je to akokoľvek zlé, je mi to jedno, lebo to čo som prežil bolo niečo úžasné a neviem, či ešte niekedy niečo také zažijem. Všetko potom bude len repríza alebo trápny update.
Vystúpil som a z obleku tieklo ako z vodníka. Pozerám na jej mokré auto. Prišla pred chvíľou, z kapoty stúpali obláčiky pary. Idem po schodoch.
Vošiel som dovnútra. Sedela v kresle v pyžame. Robila sa že, ma nevidí a nepočuje. Prekĺzol som do kúpeľne, zložil zo seba všetku tú špinu a osprchoval som sa.
Vyšiel sem z kúpeľne a rozhliadol som sa po izbe. Pozerám, čo všetko sme spoločne vybudovali. Všetko to, o čo prichádzate, keď sa cesty rozchádzajú a jeden sa toho všetkého musí vzdať a začať odznova. Po tom čo sa udialo v noci neviem, ako dopadne naša debata, ale je mi to jedno.
Pristúpil som k jej kreslu a pozerám, na stolíku vedľa je kytica s počtom päťdesiat ruží. Červené ruže?
Áno, zabudol som, veď som ich pred týždňom objednal v kvetinárstve a nechal poslať kuriérom. Dnes presne o tretej poobede. V tom čase sme si povedali tie krásne slová lásky. Tie slová zväzujúce na celý život. Dnes sú asi preč. Podal som tú škatuľku a sadol ticho na pohovku.
Tichý zvuk televízora prehlušil šum papiera, v ktorom dostala môj darček. Nič neobyčajné, ale ani nič čo by nečakala, alebo nedostala aj predtým.
Keď ho rozbalila, vstala a prišla si sadnúť na pohovku ku mne. Jemne ma pobozkala. “Krásne výročie, miláčik” šepkám jej do ucha. Otvorila škatuľku a v nej…
Kľúč od nového športiaka. Vždy po ňom túžila, snáď ju poteší, stále ju milujem. Skočila na mňa a poďakovala.
“A čo s tým starým, veď si mi dnes v noci natankoval plnú?” a smiala sa ako vždy, keď je šťastná.
“Ja tiež ďakujem,” hovorím jej. “To čo sa stalo v noci bolo nádherné. Najskôr som si myslel, že si robíš srandu, potom že ti šiblo, pretože tá pištoľ bola cez čiaru. Nikdy si nemala také chute, dokonca si odmietala akékoľvek násilie. Prečo takto? Nikdy si taká nebola.”
“Musela som! Inak by to nemalo tú šťavu. Milujem ťa, láska moja. Uvedomujem si, ako mi na tebe záleží. Nie na tom čo máme, ale na tebe ako človeku. Povedala som si, že keď spolu nespíme asi to chce oživiť, tak nech to stoji za to. Nebolo mi to prijemné, naštudovala som hodne časopisov, príbehov…
Poviem ti, miláčik, že najviac som sa bála, že ma odsúdiš alebo nebudeš počúvať. Na to som nebola pripravená. Prekvapil si ma a rada si to zopakujem. Hoci tam už nebude ten moment prekvapenia.”
Ešte dlho sme sa rozprávali. Potom sme si šli ľahnúť a bez slov sme si opäť užívali sexu v daždi. V lese. Každý sám a po svojom, ale predsa spoločne. Ona jediná vie, ako ma prekvapiť a ako mi dokázať, že sa stále milujeme, aj po tých rokoch…
Ďakujem za krásne výročie miláčik, už sa teším nabudúce… Aj keď pár vodičov si nás bude dlho pamätať.
