• Prispievatelia

    Keď sa podelíš, sú spokojní všetci

    “Miláčik čo budeme dnes robiť?” “Máš nejaký nápad, keď sa pýtaš?” “No, myslela som, že dnes keďže je krásne a slnečno, by sme si mohli užiť niekde v prírode. Vieš, ako sme sa bavili o tom, že raz, niekde vonku, niekde kde je rušno a predsa nikto nechodí…”

  • Prispievatelia

    Zahodená šanca

    Análik nie je kanárik. Aj ten vie potešiť. Tak ako dieťa hračka poteší chlapa trtkačka. Trošku rýmu než začnem rozprávať svoj príbeh. Poobede na nákup, rýchlo domov zbaliť veci a ráno cesta.

  • Prispievatelia

    Sestrin priateľ

    Volám sa Natália, mám 19 rokov a jednovaječné dvojča – sestru Barboru. Na chlapcov som zatiaľ nikdy veľa šťastia nemala, zato ona ich strieda jedna radosť. Nechápem, ako to robí, no každý mesiac sa v našom byte ukáže s novým úlovkom. Jano, Mišo, Peter… všetky mená si snáď nemá šancu zapamätať ani ona sama, nieto ešte ja, čo ich stretnem maximálne tak na chodbe medzi vchodovými dverami a jej izbou.

  • Prispievatelia

    Festival

    S partiou chodievame na letné festivaly, nielen na Slovensku, ale aj do okolitých krajín. Vždy je tam dobrá nálada, super ľudia a pohoda. Pohoda preto, že na takom festivale vás nič netlačí, nikto nepotrebuje, nikto nič nežiada. Skrátka žijete. Sme možno uletení, ale o to viac priateľskejší.

  • Prispievatelia

    Okno oproti

    Minulé leto som prišla o prácu v marketingu so slušným zárobkom. Z prenajatého bytu som sa presťahovala do garsónky, aspoň dočasne, kým si nenájdem miesto v nejakej prestížnej firme. Jediné čo ma v tej miniatúrnej izbe utešovalo, boli presklené balkónové dvere a vstup na veľkú terasu. Už som videla tie husté zelené cyprušteky a rozkošatené muškáty, ktoré si tam vysadím a medzi nimi rozjímam.