• Prispievatelia

    Jedna veľká šťastná rodina

    Som vydatá už vyše roka a bývame u svokrovcov. Nič by na tom nebolo, pretože majú poschodový dom, prenechali nám horné poschodie, vraj sme mladí a po schodoch vybehneme ľahšie. Svokrovci sú v pohode, žiadne väčšie konflikty sme nemali. Svokor taký udržiavaný šesťdesiatnik a svokra o dva roky mladšia, ale podľa mňa stále k svetu. Hoci pracujú obaja manuálne, nie sú zrobení ako ich rovesníci. Manžel je odo mňa starší o desať rokov, ale klape nám to. Ja som s ním začala chodiť ešte počas školy a po štátniciach sme sa zobrali.

  • Prispievatelia

    Príbeh ako z autobusu

    Už ani neviem prečo, ale jedného dňa sme sa s manželom rozhodli ísť na výlet autobusom. Je úplne jedno odkiaľ a kam, ale podstatné je to, že sme mohli ísť autom alebo vlakom, ale my sme zvolili autobus. Možno vlak šiel dlhšie a čakalo sa na spoj, alebo len skrátka nápad.

  • Prispievatelia

    Keď sa podelíš, sú spokojní všetci

    “Miláčik čo budeme dnes robiť?” “Máš nejaký nápad, keď sa pýtaš?” “No, myslela som, že dnes keďže je krásne a slnečno, by sme si mohli užiť niekde v prírode. Vieš, ako sme sa bavili o tom, že raz, niekde vonku, niekde kde je rušno a predsa nikto nechodí…”

  • Prispievatelia

    Zahodená šanca

    Análik nie je kanárik. Aj ten vie potešiť. Tak ako dieťa hračka poteší chlapa trtkačka. Trošku rýmu než začnem rozprávať svoj príbeh. Poobede na nákup, rýchlo domov zbaliť veci a ráno cesta.

  • Prispievatelia

    Sestrin priateľ

    Volám sa Natália, mám 19 rokov a jednovaječné dvojča – sestru Barboru. Na chlapcov som zatiaľ nikdy veľa šťastia nemala, zato ona ich strieda jedna radosť. Nechápem, ako to robí, no každý mesiac sa v našom byte ukáže s novým úlovkom. Jano, Mišo, Peter… všetky mená si snáď nemá šancu zapamätať ani ona sama, nieto ešte ja, čo ich stretnem maximálne tak na chodbe medzi vchodovými dverami a jej izbou.