Prispievatelia

Ideálny milenec, časť V.

Mierne hororová story o morbídne kreatívnej upírke menom Alicia. Rovnako by sa však mohla volať aj Lucka, Lenka, Majka, či Anička, pretože ktorá zo žien aspoň raz nezatúžila po ideálnom milencovi? Jediná prekážka v kreativite širších más tkvie v tom, že väčšina právnych predpisov minulých aj súčasných štátnych zriadení nedovoľuje voľne pohadzovať mŕtvoly mužov s chýbajúcimi časťami tela. A toľko betónových základov, kam by sa dali schovať, nemáme.

Prvú časť poviedky nájdeš tu.

Čo teraz?

Bezradný a ešte stále otrasený Magnus zamieri späť k vile. Slivovica zaúčinkovala. Inak by sa zosypal úplne. Po cestičke príde k bazénu, hodí sa na lehátko, či skôr veľkú posteľ s nebesami. Ruky a nohy rozhodí naširoko.
“Ufffff,” zhlboka vydýchne a zatvorí oči. Hlava sa mu zatočí, takže ich radšej zase rýchlo otvorí. Alkohol na prázdny žalúdok. To bude noc. Aspoň hodinu bude civieť na hviezdy, vyháňať z hlavy obraz namodralej Alicie, snažiť sa nepovracať a dopotácať sa do vlastnej postele. Vlastne, musí ju najskôr nájsť. Alebo nájsť nejaký personál, ktorý mu pomôže nájsť posteľ. Alebo nájsť niečo pod zub… žalúdok sa pri tej predstave zhúpol… tak nie… pod zub sa nič hľadať nebude.

Nájsť, nájsť, nájsť… V tomto stave… Na chvíľu sa zabudne a znova privrie oči. Svet sa s ním zatočí, napne ho, pretáča sa rýchlo na okraj postele a chabý obsah žalúdka sa ocitne na dlážke. Párkrát si to zopakuje a potom odkväcne späť. Po chvíli zatvára oči a vesmír vo vnútri hlavy sa pomaly prestáva točiť. Vzdychne od úľavy a zaspáva.

Personál vily, vlastne mladé dievča hispánskeho pôvodu a vzhľadu (Eva María) zatiaľ uprace neporiadok a prikryje nahého a spiaceho Magnusa ľahkou prikrývkou. Snaží sa pritom necivieť na potetované svaly, ani na veľké semenníky, na ktorých leží síce mäkký, no pozoruhodne veľký penis. Po špičkách sa vzdiali.

Magnus sa prebúdza nad ránom, nad obzorom sa pomaly brieždi. Napriek prikrývke ho striasa chlad. Zabalený do prikrývky vchádza do vily. Pomohlo by nejaké oblečenie a káva. A k tomu sprcha a posteľ. Vydáva sa na prieskum. Berie to systematicky. Postupne sa chystá nazrieť do všetkých dverí. Otvárajú sa nehlučne. Hneď za druhými, do ktorých nazrie, natrafí na priestrannú kuchyňu s jedálenským stolom. A na pozoruhodne veľký zadok Evy Maríe. Práve sa totiž chrbtom ku dverám zohýba po vrecúško čaju, čo jej spadlo na zem. Magnus sa potešil rovno dvakrát. Po prvé, kvôli pohľadu na mäkké a veľké ženské pozadie. A po druhé, kvôli tomu, že nemusí ďalej tápať naslepo, ale má sa koho spýtať.

Chystá sa odkašľať si, aby na seba upozornil. Vyčká sekundu dlhšie, ako plánoval. Kochá sa pohľadom na plný ženský zadok tak dlho, kým je k nemu otočená chrbtom. Potom sa otáča smerom k Magnusovi.
“Ježišikriste!” mykne ju a chytí sa rukou za srdce. Predýchava úľak, keď ho zbadá. “Vy ste ma ale vydesili!”
“Prepáč, nechcel som,” ospravedlňuje sa Magnus, “snažím sa tu zorientovať. Zišlo by sa oblečenie a káva.”
“Ukážem vám, kde čo nájdete. Čo si dáte ako prvé? Kávu alebo…,” mierne sa jej zadrhne hlas, keď jej pohľad skĺzne medzi Magnusove stehná. Prikrývka je mu krátka a len tak tak zakrýva jeho výbavu. “… alebo šaty?” dokončuje vetu s červeným rumencom na tvári.
“Ristretto bez mlieka a bez cukru,” odpovedá Magnus a nemôže si nevšimnúť Evin pohľad. Najradšej by odpovedal: Tvoj zadok bez vytáčok a bez protestov. Jeho vták pri pohľade naň totiž automaticky zareagoval a začal si žiť vlastným životom. Magnus si ostro a jasne vybavuje Igorovo varovanie:

“Nešukať, lebo budú mať žraloky žrádlo!”

Sadá si radšej na koniec dlhej kuchynskej linky a predýchava vzrušenie. Znova sa k nemu otočila chrbtom, to mu snáď robí naschvál. Zadok veľký ako dvojkrídlová skriňa a pretŕčať mu ho pred nosom! Malo by to byť trestné s týmto chodiť po svete! Ako sa má asi ukľudniť?
Vôňa kávy zaplní veľkú kuchyňu. Eva María pred neho postaví šálku a rozpačito ostane stáť dva metre od Magnusa. Labužnícky privonia ku káve.
“Ako sa voláš?”
“Eva María.”
“Odkiaľ si?”
“Z Albanchez, zo Španielska.”
“Si tu dlho?”
“Dva roky.”
“Čo tu robíš?”
“Mám na starosti hostí. Ubytovanie, izby, zábavu, informácie. Plnenie štandardných aj neštandardných požiadaviek. Som poruke, keď hostia čokoľvek a kedykoľvek potrebujú. Pani Alicia je náročná a trošička výstredná, ale to nevadí. Aspoň sa nenudím. Prostredie je tu prekrásne. Vybavenie vily je špičkové a personál ochotný. Mám aj osobné voľno, môžem sa potápať, koľko chcem.”
“Nie je to nebezpečné?? Počul som, že je tu okolo plno žralokov.”
Kuchyňu zaplní Evin srdečný smiech.
“Kdeže!” vraví Eva, keď sa dosmeje, “tu nie sú ľudožravé žraloky. V týchto vodách sa nevyskytujú. Možno pár stoviek kilometrov východne… Ale tu nie.”
“Aha. Niekto si zo mňa asi vystrelil,” kyslo odvetí Magnus. Vzápätí ho zaleje vlna optimizmu. Aliciine tresty teda nebudú také brutálne, ako sa mu snažil nahovoriť Igor. To ten deň či dva bez Alicie nebude tráviť premýšľaním nad šachom alebo lúštením krížoviek. Zameria sa na jeden veľký exkluzívny zadok. Vypije ristretto na ex. Dobré.
“Takže ak som dobre pochopil, máš ma teraz na starosť.”
“Áno. Som tu pre vás. Momentálne sa na ostrove žiadni iní hostia nenachádzajú.”
“Poď mi ukázať moju izbu, sprchu a oblečenie.”
“Nech sa páči, tadiaľto.”
Magnus nasleduje Evu po chodbách do svojej izby. Zase ten jej zadok. Ako na potvoru ním vlní tak, že sa z toho ide zblázniť. Alicia musela urobiť aj niečo s jeho libidom a sebaovládaním. Nedá sa to vydržať. Naťahuje ruku a už už sa dotýka toho jej pokladu. Vtom sa zastavila pri dverách na pravej strane chodby, siahla na kľučku, otvorila dvere, otočila sa naňho a ukázala rukou dnu. Len tak tak stihol ruku stiahnuť späť.

“Pane…”
“Magnus” skočí jej do reči, “a odteraz si tykáme.”
“Magnus, tu je vaša, pardon, tvoja izba, máš k dispozícii vlastnú kúpeľňu. V skrini máš oblečenie na tvoju postavu. Pôjdem pripraviť raňajky. Čo by ste, ach… ešte sa zabúdam… čo by si si dal?”
“Teba,” zariskuje Magnus. Keď mu dá košom, obráti to na žart.
Hnedovlasému dievčaťu sa od údivu zväčšili oči. V zlomku sekundy sa spamätá a s iróniou v hlase sa spýta:
“S kečupom, pečivom a zeleninou?”
“Na prírodno.”
“Na kuchynskej linke alebo na jedálenskom stole?” povie Eva už vyslovene provokačne a ruky si oprie vyzývavo vbok. Čo si ten geneticko-inžiniersky pokus o sebe vlastne myslí? Že keď na ňu ukáže prstom, cvrkne si z toho?
“Tu a teraz. Zozadu.”
Magnus zo seba zhodí prikrývku. Penis úctyhodných rozmerov stojí pripravený. Eva María sotva stihla zažmurkať očami. Sexmachine XX/Magnus reaguje pudovo. Schmatne dievča za ruky, skrúti jej ich, otočí ju k sebe chrbtom a zdvihne jej ľahkú bavlnenú sukňu, pod ktorou mali byť…
“Ty čubka jedna. Čakala si to! Tak takúto starostlivosť ty poskytuješ hosťom,” vyhŕkne na ňu Magnus.
“Nie!” bráni sa Eva María.
“Neklam!”
“Nenosievam nohavičky, ale neslúžim hosťom ako kurva!” bráni sa vehementne dievča a márne sa snaží vykrútiť zo zovretia.

“Pre mňa lepšie, aspoň sa zbytočne nezdržujeme,” Magnus si natočí Evin zadok rovno pred svoj kôl, oprie žaluď o vstup a zastane. Je suchá, takto by nešlo. Sústredí sa a spustí pomalé vibrácie. Eva zalapá po dychu. Bráni sa, ale už len naoko. Vlastne by jej to aj tak nepomohlo. Magnusove silné ruky a mozog zastretý chtíčom by jej neumožnili utiecť ďaleko alebo sa akokoľvek brániť. Podvedome to vycítila.

Magnus tu má mladú kundičku, trocha sa s ňou pohrá, aby pustila šťavu a potom ju napichne.
Pomalé vibrácie na klitorise plnia svoj účel na jednotku. Dievča nechtiac, či chtiac zvlhne. Magnus si ju medzi dverami pridŕža za obe ruky v miernom predklone rovno na špičke svojho nadržaného vtáka. Ešte chvíľku ju dráždi, kým necíti, že je úplne spracovaná a šťava z nej kvapká na zem.
Kunda jedna nadržaná, ty mi nebudeš hovoriť, že nechceš! Ani ti to dlho netrvalo a mažeš na jednotku, myslí si Magnus. Ešte stále stoja na chodbe, vlastne medzi zárubňami.

Na opačnom konci chodby sa otvoria ďalšie dvere.

Niekto z personálu. Asi záhradník. V rukách nesie vázu s čerstvými kvetmi. Zbadá scénu pred sebou, sekundu mu trvá, kým mu dôjde, na čo sa pozerá. Vzápätí sa zháči a zacúva späť do dverí, z ktorých vyšiel.
“Hej, ty s tou vázou!” zakričí Magnus bez toho, aby zmenil polohu alebo činnosť.
“Mysleli ste mňa?” chlap, dobre stavaný štyridsiatnik, vykukne z dverí a ostane pred nimi stáť.
“Koľko je vás tu s vázami? Odlož ju a poď sem.”
“Pane?” zahabká zmätený chlap.
“Podrž mi ju.”
Eva María zaprotestuje. “Ale…!”
“Ty buď ticho,” skočí jej Magnus do reči. “Chceš to, tak buď tíško a ja ťa urobím tak, že na to do smrti nezabudneš.”
“Ale…!”
“Hovorím ticho! Hej ty, postav sa jej k hlave a strč jej svoj kokot do pusy. Má veľa rečí.”
Chlap bez váhania postaví vázu na zem, rozopne si nohavice, vytasí svoj mäkký penis a ponúkne ho slúžke do úst. Ona len mykne nesúhlasne hlavou a odtiahne tvár. Magnus ju pleskne po zadku, poriadne štipľavo.
“Aaaaaau!” zvolá Eva María. To využije záhradník a Eva už viac kričať nemôže. Jeho vták, slušných 17 centimetrov, ktorý už stihol stvrdnúť z nečakanej scény, jej upchá ústa. Magnus sa spokojne usmeje. Pekný personál. Možno Aliciu ešte párkrát uspí svojím vtákom v krku. Žiadna odstávka nafukovania vtáka sa nebude konať.

Pár pomalých plytkých zásunov (s ešte stále vibrujúcim vtákom) do poriadne šťavnatej kundy. Je pekne úzka, ale aj elastická a s každým zasunutím aj širšia. Zatlačí na doraz a prepne na pomalé pulzy. Eva nezrozumiteľne zaochká. Kvôli penisu v ústach jej nič nerozumieť. Aj tak by to nebolo nič, čo by sa dalo rozumne citovať. Pár minút v tomto móde. Dievča sa začne nekontrolovane metať. Prvá vlna orgazmu. Záhradník pustí zadok a chytá jej hlavu. Má čo robiť, aby jej ju udržal. Inak by mu hrozila neželaná amputácia.
“Hej, nezadus ju,” hovorí Magnus. Chlap mierne povytiahne penis z jej úst. Dievča zalapá po dychu, ale zároveň ňou lomcuje ďalšia vlna orgazmu, pretože obrovský kôl, pulzujúci pomaly v jej vnútri, ju stále vypĺňa a dráždi na správnom mieste. Magnus ešte chvíľu počká. Presne do momentu, kedy z nej na dlážku vystrekne priehľadná tekutina. Jedenkrát. “Ešte!” povzbudí ju Magnus a stále necháva pulzy na rovnakej úrovni. Nasleduje druhá a po pár minútach tretia spŕška na dlážku. Eve sa podlomia kolená, ale Magnus ju zachytí.
“Poslušné dievčatko. Poďme s ňou na posteľ,” zavelí a vezme dievča na ruky. Záhradník sa pridá a obaja sú pár krokmi pri veľkej posteli. Eva María skončí bruchom na matraci.

Každá ďalšia časť poviedky bude publikovaná vždy v nedeľu o 10:00.

Šiestu časť príbehu nájdeš tu.

Hej, ty! Dohodneme sa takto: ty mi zveríš svoj čas a ja pošteklím tvoju fantáziu mojimi predstavami.