Prispievatelia

Buď poslušná na druhý pokus

Po prvom zážitku to však nebolo veľmi jednoduché. Vypadalo mi milión mojich vlasov, na ktorých mi tak záležalo a mala som veľkú hrču na hlave, ale neviem vôbec z čoho. Moje nohy boli posiate modrinami.

V hlave som mala obrovský zmätok a aby toho nebolo málo Matúš, na druhý deň odcestoval s rodinou na dovolenku. Tešila som sa, že ma bude utešovať, ale namiesto toho som musela trpezlivo týždeň čakať na jeho návrat. Nemohla som sa na nič sústrediť, myšlienky mi odbiehali len na to, čo sa odohralo. Na jednej strane ma moje spomienky vzrušovali a párkrát som sa pri nich aj urobila, ale na druhej strane som to chcela čo najskôr ukončiť, aby ma to neohrozilo. Nemala som to s kým prebrať, Matúš bol bohvie kde a tak som sa v tom utápala sama.

„Som doma,“ prišla mi správa asi po týždni totálneho mlčania. To čo nasledovalo potom, boli z mojej strane len výčitky, chytanie za slovíčka, ale aj bezmocnosť, lebo som nevedela čo robiť. Trvalo dlhšie, kým sme si znovu našli k sebe cestu.

Ja som bola tá, ktorá ho musela uprosiť, aby sme sa ešte vôbec stretli. Čítala som si články o subinkách a snažila som sa pochopiť Matúšovo správanie.

M: „Lena, teba to aj láka, aj si na to príliš krehká.“

L: „Už si ma predstavuješ niekde zavesenú, ako ma týraš, že?“

M: „Nie, už si ťa tak nepredstavujem, zas by si plakala a vyčítala mi to, ale ja som ťa chcel trestaním potešiť.“

Po mesiaci sme sa predsa mali stretnúť. Pýtala som sa Matúša hneď ráno, čo si mám obliecť a poslala som mu pár fotiek, z ktorých si môže vybrať.

M: „Obleč si tie zelené, štetka. A keď nastúpiš do auta, nasadíš si na krk obojok a bez odvrávania. Máš možnosť to všetko ešte odčiniť.“

Počkala som ho v jednej kaviarni v meste a poslala som mu presnú adresu, aby ma našiel. Pokiaľ som ho čakala, stihla som vypiť nie len jednu kávu, ale aj si ísť vymeniť nohavičky za krásne čierne čipkované a dať si čierne samodržky. Čierna čipka – jeho obľúbená. Poslala som mu fotku. „SUKA!“ – odpoveď mi prišla o pár sekúnd.

M: „Nastúp do auta, ŠTETKA.“

Celú cestu sme mlčali, ale tentokrát ma to ticho vzrušovalo. Poslušne som si nasadila obojok a stihla som si ešte dať rúž na pery. Matúš ma hypnotizoval svojim pohľadom v zrkadle, nedovolila som si uhnúť tým svojim. Sedela som rozkročená v strede medzi sedadlami ako naozajstná kurva, ktorá čaká len na pretiahnutie. Matúš mi hladkal stehná, potom si položil jedno moje chodidlo na seba a hladkal mi ho a popritom šoféroval. Sem tam si pohladil cez nohavice aj svoj penis, pekne hore a dolu. Stíhal všetko.

Konečne zastal na našom mieste. Prešiel ku mne, pozrel sa na mňa a pritiahol si ma za obojok k sebe. „Si nádherná, Lena, počuješ?“ šepkal mi to pomedzi vzrušujúce bozky. Tieto slová ma hladili a ruka mi fackala tvár. „Si len moja, len moja Lena, moja kurvička…“

Rajcovalo ma to, moja pička tiekla ako na povel. Strčil do mňa dva prsty a divoko ma prstoval. Robilo mi to šialene dobre.

M: „Zaslúžiš si môjho vtáka? Zaslúžiš?“ šepkal.

L: „Áno, zaslúžim.“

M: „Popros!“

L: „Prosím si tvojho vtáka, Matúš,“ pošepkala som nesmelo.

M: „Pozri sa na mňa, Lena a povedz to nahlas,“ povedal rázne. Poslúchla som, bola som úplne rozhorúčená a potrebovala som ho už v sebe, potrebovala som ho tak veľmi, až ma to bolelo. V lone mi trhalo. Je to závislosť, Lena. Má ťa v hrsti, má ťa obkrútenú okolo prsta. V jeho náručí som slabá, dievčatko, ktoré potrebuje pohladiť, a zároveň nadržaná kurva, ktorá potrebuje tvrdo šukať až do odpadnutia.

Vošiel drsne do mojej mokrej pičky. Až na doraz. Nádherný veľký penis, ktorý ma vie dokonale uspokojiť. Matúš nádherne vzdychal, úplne fascinujúco. Tak, že ma to nútilo sa na neho s obdivom pozerať, pozerať sa na to, ako ho šialene uspokojujem. Nepretiahol ma raz, pretiahol ma veľakrát, úplne drsne ako handru. Ako svoj majetok. Až kým ma to poriadne nebolelo.

Potom mi prikázal si na neho sadnúť a pekne sa napichnúť. Tak som sa mu mohla dotýkať tváre a vlasov, mať to aj ja na chvíľu pod kontrolou. Nechala som sa tým unášať. Na nič nemyslieť a len tam byť v tej chvíli a vdychovať jeho vôňu.

Sedeli sme vyčerpaní vedľa seba. Na oko spokojní, ale ani neviem, ako k tomu došlo a poškriepili sme sa.

L: „Áno, lebo ty ma nemiluješ, lebo ty si ma nepredstavuješ ako svoju manželku, ja som pre teba len kurvička… a nie, nebudem tu plakať,“ – to bolo len také moje zbožné želanie, aby som tam znovu nespustila plač.

M: „To ani nečakám, že budeš plakať,“ odpovedal a hneď sa ku mne otočil a roztiahol mi stehná. „A nebudem ťa už šukať, lebo to nechceš, Lena…,“ ale opak robil, vtlačil sa do mňa úplne arogantne.

Mala som spustené ruky a nenávistne som na neho hľadela. Chcem ho zabiť niekedy. Za toto, ako sa ku mne správa, ako ma drží v hrsti. Ako mu poslušne držím, aj keď nechcem a nechám sa šukať aj proti svojej vôli.

M: „Milujem ťa, Lena, počuješ? Milujem ťa a už to nikdy viac odo mňa nebudeš počuť…“ vypadlo z neho.

Nezmohla som sa na žiadne slová, len som ho vášnivo začala bozkávať. Potom ma ešte raz nežne pretiahol. Pomaly, a ja som si pritom robila kundičku.

Vo vlaku som len bez pohybu sedela a nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Kto, do pekla, je Matúš?! Spoznám ho niekedy? Čo nás SPOLU ešte čaká?

Manželka, matka, subinka môjho milenca. Píšem o mojich snoch a túžbach. O predstavách toho, čo robím manželovi za chrbtom. S mojou životnou láskou, vzťah s ktorou zrejme nikdy nenájde naplnenie. Už len preto, že by sa kvôli tomu museli rozpadnúť dve rodiny s deťmi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.