prispievatelia

Busy as a bee (Usilovná ako včielka)

Ela mala “mládí” za sebou. Doslova ho prejebala. Čo iné sa dalo robiť v Bazmeg City, keď si mladá a pekná: dočasu si užívať a uloviť pri tom “manžílka”. No, ale akosi ho neulovila, ani školu nedorobila – ešte že nemala žiadneho haranta. Nechcela sedavé zamestnanie a na pozíciu upratovačky, našťastie, ešte vtedy nepotrebovali absolventku. Tak začala upratovať priestory internátov pre zahraničných študentov na Podzámskej.

(Ne)Povinné čítanie: Peter Károš – Tisíc*ičná Ela (poznámka autora)

Hučalo to tam ako v úli. Nezriedka aj do nočných hodín. Práce mala Ela síce veľa, ale malo to jedno pozitívum. Teda nejedno. Boli tam aj počerní chlapci z ďalekej Afriky – presnejšie z Madagaskaru. Stále bola vilná a v práci pilná ako včela, tak si poľahky udržala aj postavičku. Nielen v sexy tričku a podprde, ale aj bez. Ktorá by v sebe nechcela černocha a ktorý černoch by nechcel mať v beloške. Veď už aj Móric Beňovský, jej vzdialený pra-pra-príbuzný si chodil zatrtkať po celom svete, no úplne najradšej sa vracal za svojimi mnohopočetnými manželkami na Madagaskar. Potom ho tam aj jeho ženy pochovali a dodnes ho tam jeho potomkovia uctievajú ako kráľa. A navyše bola amatérska elektrikárka – mala proste rada čierne káble. Nepozývala preto študentov na partičky mariášu, ani na prednášky o párení spermiových veľrýb.

V jej malom šmajchlkabinete a.k.a. skladíku metiel sa diali také menšie gangbangy dosť pravidelne. Zakrátko úplne každý deň, pretože sa tam nasťahovala. Za prvé, na internátnych chodbách bolo veľa bordelu a vždy bolo čo pratať, za druhé, chalaniská počerné nemuseli chodiť do bordelu a za tretie (a za štvrté), ušetrila na lístkoch a na podnájme. Prosto si tam do skladu dala jedno epedo z dajakej izby a keď už bolo preležané alebo presemenené, jednoducho ho vymenila za nové. Po čase už jej jeden milenec nestačil, ani ich neustále striedanie, tak skúšala grupáče. Sprvoti trojky, maximálne štvorky, ale skončila ako Agatha Christie – s desiatimi nie až tak malými “černouškami” (v skutočnosti s ôsmimi, ale k tomu sa dostaneme).

Ťažko opísať, ako to asi mohlo prebiehať, ale čitateľ či čitateľka znalá aj filmového pornoškváru si to vie asi tak zhruba vyfantazírovať dľa nasledujúceho popisného opisu: keďže bolo v metlovni málo miesta, zväčša to začínalo v stoji. Gang utvoril okolo Ely uzavretý kruh, stojac na epede. Vyzlečený do pol pása ju začali cez tenkú látku zvodných, poväčšine priesvitnejších šiat, mnohoruko hladkať po celom tele. Spletenec pevných žilnatých konárov ju hladil na šiji, jej pevných dvojičkách, brušku, podbrušku, po zadničke a stehnách. Postupne, pomaly ju vyzliekali a dotýkali sa jej nahého tela, čo bolo rozpálené sťa africké slnce. Vyzlečenú si ju dvaja siláci vyzdvihli do vzduchu, ona sa pri tom držala ich svalnatých ramien aby ju mohli lepšie hladiť po cickách. Vymieňala si na striedačku s nimi sliny alebo ich lízala a hrýzla po krku. Oni zas na oplátku cmuckali jej dvorce a vzrušené bradavky. Ďalší dvaja jej hladkali ritku a nohy až po vnútornú stranu stehien a, samozrejme, pevné lýtka. Tretia dvojica jej dráždila dolné otvorčeky. Jeden anus a druhý zas vulvu. Nevedela čo je lepšie – či ich jazyky či všetečný prsto-vklad. Neaktívna štvorica to sledovala a čakala na striedanie stráží. Neboli zas až tak nečinní: buď si honili konáre, tvrdé ako eben, alebo ich nútila predčítavať jej z Agátiných detektívok.

Keď ju všetci striedavo “predpripravili”, kľakla si a ochutnávala ich tlsté baobaby. Od koruny až po korene – dokolečka dokola. Ich oplodie – žalude – boli ako bobule: červenavé až čierno-hnedé. Ušlo sa jej na mrštný mačací jazýček aj za trošku výronu semena. Ale poriadny výron si šetrila až na koniec jebačky.

Samotný koitus prebiehal podľa Elinej nálady znova postojačky, ale tak ju mohol šuštiť maximálne jeden z nich a ostatní museli čakať, zabávajúc sa jej obchytávaním, „samohonkou“ či jej príležitostnými nahoneniami jemnou rúčkou. Keď sa predklonila, ušlo sa im znova aj felatio. Variant bol, keď si ju opätovne dvaja zobrali “na kolísku“, ale znova ju mohol trtiť iba jeden.

Najlepším riešením, ak potrebovala v sebe viacerých naraz bolo, že sa na jednoho napichla riťkou, druhý ju mrdal spredu do pičky a ostatným masírovala monsterkokoty pusinkou a rúčkami. Pri honke občas zvykla použiť aj gumené rukavice. To vtedy, keď sa hrala na upratovačku aj mimo pracovného času. Ale roleplay ju až tak nezaujímal. Proste len potrebovala chuje v sebe – a čím viac, tým lepšie. Takže dochádzalo logicky aj k tomu, že ju do jednej dierky drdali aj dvaja čierny žrebci naraz. Skúsila aj troch, ale na to bolo treba meniť polohu, aby jej nestŕplo rozhorúčené telo. Pri sexe mala vždy zvýšenú teplotu, takú čo ani Kuráreň v Bazmeg City nevyprodukuje vo vykurovacej sezóne. Stúpala jej aj teplota v piči – zvyčajne odhadom tak na 38 stupňov. Ich slonie dávky semena ju rozhorúčili ešte viac. Nemohla ho poňať všetko, ale tým, na ktorých sa nedostalo, zatrúbila na choboty tak umne, že vypustili ročnú dávku geca.
Darmo, že potrebovala veľa sexu – po takejto akcii mala pučulu nielen rozhorúčenú, cirka na 107 stupňov (60 Farenheitov), ale jej aj opuchla do dvoj- ši trojnásobnej veľkosti. Príroda jej tento sexuálny apetít a boliestky s ním spojené však zázračne vykompenzovala.

Vo svojom šmajchlsklade spávala, častokrát celá od geňka, pri otvorenom okienku ako medvedica. Miestnosť sa nachádzala na najvyššom poschodí, tesne pod strechou, kde hniezdili zdivočelé africké včely, čo sem do Bazmeg City madagaskarčania dovliekli pravdepodobne v ovocí. Jej dierka vylučovala bežný sekrét, ktorý keď sa zmiešal so spermiami, pripomínal včelám feromón kvetného peľu. Bol to veľký druh včiel s veľkým apetítom, tak domnelý peľ lietali otvoreným okienkom cuckať a zbierať z Elinej diery. Vycítili, že jej „studienka“ je akosi „dotrhaná“ a tak permanentne plástovali „trhlinu“. Nanášali jej tam vosk, z ktorého sa utvorila pevná, plastická blana. Zvýšením teploty Elinej šušky skrze ich telíčka na 45 Celziových dosahovali včely efekt skutočnej pružnosti blany a ergo nápodobu blany panenskej. Tak sa stala z Ely večná, tisícročná včela, vlastne papuča, pardon – panna. Blížil sa ale koniec semestra, tým pádom intráky budú zatvorené – Ela si musela nájsť brigádu a zároveň aj ubytovanie.

Mala na výber, ale rozhodli ste za ňu vy – drahí stvrdnutí čitatelia a mokré čitateľky. V hlasovaní, ktorého výsledok vidíš nižšie. Preto tu je pokračovanie príbehu “tisícpičnej Ely”.

Ako má príbeh pokračovať?
  • "Brigáda na salaši" (Ej, bisťu, ty honelník!) 50%, 11 votes
    11 votes 50%
    11 votes - 50% of all votes
  • "Múračky" (Je jednou z najmodernejších prísad malty semeno? Dozvieš sa.) 50%, 11 votes
    11 votes 50%
    11 votes - 50% of all votes
Celkovo hlasov: 22
11. októbra 2019 - 20. októbra 2019
Ideš neskoro, hlasovanie je ukončené

Hlasovať smieš každých 24 hodín a to až do nedele 20-teho októbra.

Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko “eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky” za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.

Autor už od mladých liet potajme "čítal" tatkove erotické časopisy, ako SexTabu, Leo a podobne. S rozšírením technológie VHS do našich končín začal sledovať aj filmy pre dospelých a tak navždy ostal sexmaniakom. V reálnom živote je ale ašpirujúcim spisovateľom krátkych prozaických textov a skriptov s magickým realizmom. Okrem toho rád lelkuje pri dobrej komiksovej knihe či videohre a normálne pri tom žije a trtká. NOT :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *