prispievatelia

Tisícročná Ela 2 – Frndalica

Ele zostalo jedine tak na lístok na SAD-ku. Ne-vygúglila si brigádku na Liptovskom salaši, ani na žiadnej stavbe (20. októbra jej došli dáta) a tak jednou ráno neprišiel (vyjebaný kurevský) vietor, ale Ela nasadla na autobusovej stanici v Bazmeg city na diaľkový autobus, že pôjde aspoň predávať svoje telo na tradičný jarmok.

Autobus nemal v Bazmeg city prvú zastávku a tak, keď nasadala, už bol plný. Musela stáť s ďalšími cestujúcimi. Boli medzi nimi akýsi športovci – počula, že sa bavia o tom, ako ich vypráskal druhý tím z Mičigenu. Do športu sa však nevyznala a tak si ich splietla s krasokorčuliarmi. Mali na sebe nejaké „panciere“ a helmy, tak možno to nie sú športovci, ale ťažkoodenci, pomyslela si Ela a dostala chuť na grupensex na verejnosti. Ktorá by nechcela 22 „policajtov“.

Stála medzi dvoma a začala sa šúchať o ich rozkroky – jednomu sa oň šúchala kardašiansky tvarovanou riťkou a druhému šušurkou, ktorú mala pod šortkami na ostro. Ich pipíše boli akosi neprirodzene tvrdé – ešte sa ich sotva dotkla. Prečo, na to prišla až neskôr. Oni jej láskavo opätovali láskanie: vzadu stojaci ju hnietil za pevné trojky v čipkovanej bardotke pod sieťovaným topom. Druhý jej zas hrubou rukavicou hladkal vnútornú stranu stehien a klín. V tých rukaviciach síce vyzerali ako medvede, ale také drsné dotyky už Ela nezažila dlho (od včera).

Pomaly im rukami vošla pod nohavice. Mali tam obaja tvrdý pukel.

„To je suspenzor, ďiovka moja!“, poučil ju ten vpredu, čo mal úsmev ako cedník. Neostávalo nič iné iba stiahnuť im gate a suspenzory sňať. Ale to už mala ich palice v puse. Ďalší spoluhráč jej zašiel hokejkou do výstrihu a roztrhol jej čierny sieťovaný topík na franforce. Iný jej hodil na stredovú čiaru medzi kozičky puk a hmatal jej medzi nimi, akože ho „hľadá“. Obkolesili ju ďalší – veď šlo o „bully“. Teda vlastne baran-buc – sápali sa na ňu rukavicami, hokejkami, suspenzory lietali vzduchom, kde tu aj prilba či zubný chránič, puk lietal medzi kozami až do gatiek.

Ela nevedela či má v sebe hokejky, či ich penisy, všetko bolo tak tvrdé – nie ako mäkučké lipové drevo, lež ako eben. Spomenula si na svojich 10 černoškov, ale tu mala – v papuľke, v zadočku i v pičurke – pravé slovenské „orechové“ konáre, pestované na bryndzových haluškách a žinčici. Asi si hokej splietli s golfom: do jamky jej nestrkali len puk, ale naraz pri tom aj zo 2, 3 hokejky a ešte aj 2, 3 kokoty. Vystriedala sa na nej celá striedačka.

Aj skórovali. Pri vyvrcholení vydávali zvuky ako barance: „Baaa, baaa, baaaanskáááá byyystribáááá….!“

Smotana hustoty bryndze v konzistencii polievky jej tiekla a stekala zo všetkých dierok a po celom rozhorúčenom tele, sťa po piecke. 22 búchačov naraz ešte Ela nemala. Bola by mala aj vodiča autobusu, ktorý si celú grupáč točil na smartfón, ale pritom narazil do stáda ovečiek, čo šli cez cestu.

Autobus sa vysypal do jarku a otočil na strechu. V tej trme-vrme si hokejisti postrkali „hokejky“ do vlastných bránok a Ela cez vetrák na streche poľahky vykĺzla s pukom v puse. V pravý čas. Nádrž autobusu sa vznietila a vo vzduchu bolo cítiť spálenú baraninu. Výbuch ju odhodil do blízkeho lesíka.

Pri jednom strome medveď dlhým jazyčiskom olizoval med z úľa lesných včiel. Keď Elu zbačil, zreval ako medveď a ušiel. Totižto, nemala len spálené dierky, ale aj celú kožu, čo jej ešte dútnala. Splietol si ju so sopkou.

Besné včielky chceli svojej kráľovnej pomôcť a tak ju počali štípať, aby sa jej koža zregenerovala. Napokon rozpolila úľ a „osprchovala“ sa celá medom. Dôkladne si potrela aj trtné dierky. O chvíľku bola celá ako nová, akurát úplne nahá.

Na lesnej čistinke sa pásli ovce a uprostred na tráve ležal klobúk. Aspoň by si mohla zakryť piču. Keď klobúk dvihla, div, že nevyskočila dva metre do vzduchu! V zemi bola hlava a vyplazovala na ňu slintajúci jazyk.

“Ej, dievčička, Bohu dušu a mne piču! Ja som Fako – hybský prútnik!“

Dostala šok, čo využila hlava: omotala žene z Podzámskej jazyčiskom obe nohy a priťahovala ju k sebe. Prinútila Elu čupnúť si nad ňu a roztiahnuť stehná. Nato začala hlava nebožke lízať medovú dierku až do orgazmu. Ela nevedela, či má kričať od strachu a či od rozkoše.

No hrôzostrašný cunilingus zrazu ustrnul a hlave v zemi šlo oči vypučiť, tak sa jej prekrútili. Odpľula si: „Frndalica!“ a z úst jej vyleteli včely, čo rekonštruovali Ele pičný plást. Hlaviska vybuchla a plamene zachvátili lúku aj ovce, čo sa na nej pásli. Ela si nemohla dovoliť znova pohorieť a tak utekala kade ľahšie. A je na tebe, milý čitaleľko-čitateľka, kam:

Ako má príbeh pokračovať?

Hlasovať smieš každých 24 hodín a to až do nedele 17-teho novembra.

Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko “eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky” za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.

Autor už od mladých liet potajme "čítal" tatkove erotické časopisy, ako SexTabu, Leo a podobne. S rozšírením technológie VHS do našich končín začal sledovať aj filmy pre dospelých a tak navždy ostal sexmaniakom. V reálnom živote je ale ašpirujúcim spisovateľom krátkych prozaických textov a skriptov s magickým realizmom. Okrem toho rád lelkuje pri dobrej komiksovej knihe či videohre a normálne pri tom žije a trtká. NOT :-)

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *