Prispievatelia

Ryšavá romanca – finále

Výbuch smiechu prilákal pohľady celej reštaurácie.
“Kamarát, sex bol fajn, ale skúsiť belochov je jedna vec, ale žiť s tebou by som nechcela. Nešlo by to.”
“Dobre, tak teraz povedz svoje ty a správaj sa ako chlap, ak chceš odísť, tak až po raňajkách.”
“Snáď po obede, nie?”
“To je jedno, miláčik.” Pobozkala ma a šla niekam dozadu. Snáď na záchod. Zostal som tam s černoškou Sárou sám.

“Si kretén, ak ju necháš. Sedela pri mne a plakala. Ľutovala, že to robí, nechcela to. Bála sa, že príde o teba. Chcela ťa pre seba, bojí sa, aby si to kvôli tomu, že chceš skúsiť viac, nepokazil. Ona nechcela byť ani pri tom, chcela ti to zariadiť a čakať doma na tvoju reakciu. To ja som ju prehovorila, aby sa zúčastnila. Nesúď ju, je to pre ňu veľký šok, že urobila to, čo sa stalo. Povedala mi, že ak ťa stratí, siahnite na život…” hovorila dlho a ja som opäť zisťoval, že nie ona je tá zlá. Čím ďalej tým viac mi bolo blbo z toho, ako som sa správal.

Keď prišla, nehovorili sme už nič. Sadla si a ticho zmiešané s napätím sa dalo krájať. Sára sa rozlúčila a odišla. Zostali sme tam len my dvaja.

ON:
Neviem, či ju ešte milujem, tiež neviem, či milujem ešte svoju manželku. Ešte nikdy som si nebol niečím tak neistý. Teraz je to tu. Neviem, čo chcem. Viem, že je len jedna voľba.

“Milujem ťa, ale viem, že máš rodinu. Dosť som premýšľala. Nemôžem byť s tebou. Zajtra keď prídeš do práce, možno sa niekto spýta, kde som, možno si to nikto nevšimne. Nehľadaj ma, prosím. Nechcem ti ublížiť. Vážim si ťa, ale nemôžem byť s tebou, pretože si fajn chalan a máš skvelú rodinu. To ja som iba tvoje chvíľkové poblúznenie. Ak ma miluješ, zabudni na mňa. Bude to ťažké, bude ťa to bolieť, ale prejde to. Snáď si niekedy spomenieš a… snáď sa ešte stretneme, ale varujem ťa! Ešte raz sa mi pripletieš do cesty a už sa ma nezbavíš.”

Nechápal som tie zvraty. To čo hovorí, mi dáva zmysel a nádej, že ju ešte stretnem. Snáď si nesiahne na život pre jedno vzplanutie. Sára zrejme kecala.

Premýšľam, čo vlastne chce? Chce mňa alebo nie? Mam ju prehovárať? Sedeli sme ešte hodnú chvíľu, bavili sme sa o všetkom možnom, len už nie o nás.

ONA:
Neviem, či ma ešte miluje. Dúfam, že som to nepokašľala. Chcem ho len pre seba, slzy sa tlačia, ale nesmiem to na sebe nechať poznať. Nedám mu dôvod, aby mi povedal, že kvôli mojim slzám sa rozhodol pre mňa.

“Milujem ťa, ale viem, že máš rodinu. Dosť som premýšľala. Nemôžem byť s tebou.” Teraz kecám, ale snáď to poznáš, chcem ťa pre seba.

“Zajtra keď prídeš do práce, možno sa niekto spýta, kde som, možno si to nikto nevšimne.” Kto asi? Nikto ma nepozná, som šedá myš.

“Nehľadaj ma, prosím.” Zase kecám, chyť ma za ruku a povedz to! Preboha, rob niečo! Prosííím, mi-lu-jem ťaaa!

“Nechcem ti ublížiť. Vážim si ťa, ale nemôžem byť s tebou, pretože si fajn chalan a máš skvelú rodinu. To ja som iba tvoje chvíľkové poblúznenie.” Jasné a čo iné mu mám povedať? Snáď že som sa nesprávne zamilovala a chcem ženatého chlapa? Snáď že som našla svoj proťajšok?

Do riti, povedz niečo. Pozerám na neho, slzy sa tlačia a on je slepý. Už mi stekajú po lícach. Pozerá do stola.

“Ak ma miluješ, zabudni na mňa. Bude to ťažké, bude ťa to bolieť, ale prejde to. Snáď si niekedy spomenieš a… snáď sa ešte stretneme, ale varujem ťa! Ešte raz sa mi pripletieš do cesty a už sa ma nezbavíš.”

Nezbavíš, pretože ak ma necháš odísť, zabijem sa. Potom budem v tvojej hlave do smrti. Nedokážem žiť s pocitom, že patríš inej. Nie po dnešnej noci. Veď si ma miloval ako nikdy predtým, cítila som tvoju vášeň a musel si vidieť, ako to robím s inými a ten rozdiel, keď to bolo s tebou.

Alebo si fakt tak hlúpy? Preboha, už povedz niečo!

Premýšľa? On premýšľa?

Ó nie, začal hovoriť o niečom inom.

Je to v prdeli, skurvený život. Prečo tu sedí a trepe nezmysly, keď vidí, že plačem a chcem ho. Nie kvôli tejto noci. Kvôli tým dňom pred tým a kvôli nemu, aký je. Ako sa dokáže usmievať, prejaviť emócie… Nepoznám ho, s kamennou tvárou vraví nezmysly, nepočujem ho, len vidím, ako sa pozerá niekam do neznáma a hovorí. Odpovedám mu, ale neviem čo. Usmievam sa na neho a utieram si slzy.

Nie!

Nebudem bojovať. Ak to urobím, bude mi vyčítať, že som ho ukradla od rodiny. Keby jeho žena mala chlapa… Už blbnem, je to taká puťka, tá nie je schopná sa zoznámiť ani keby do nej niekto kopal. Určite nepozná ani susedov. Stále sedí zavretá doma. Určite nemá ani kamarátky.

“Určite miláčik, veľmi mi to chutí…” odpovedám na jeho zbytočné pripomienky.

Som úplne obyčajný muž z mäsa a kostí, akých behá po svete množstvo. Avšak možno v nejakých detailoch sa líšim. Pochádzam z malej dedinky. Som veľmi neskúsený čo sa týka sexu. Teda aspoň pri tom čo všetko viem nájsť na webe. Masturbácia mi je vlastná od 11 možno 12 rokov. Áno, nebola to ešte puberta. Prišlo to samo a vcelku ma to dokázalo nejako uvoľniť. Nikdy som nechápal prečo alebo ako sa to všetko deje - a zrazu vták v ruke a šlo to. Prvá baba - to už nebola taká výhra. Zopár malých vzplanutí a rýchlych zhasnutí, takmer až do 18-tich rokov. Prvý sex a prvé dotyky naozajstného ženského lona (nerátam časopisy a filmy) som zažil až po 18-tom roku života. To, že sa na prvý zážitok nezabúda, je pravda. Ona bola skúsená a ja neskúsený. Prvý a posledný raz. Po vyše roku sa mi natrafila žena, ktorá mi dala oveľa viac. Vyzerala skvele, milovala ma a sex sme mali pravidelne (aspoň raz za hodinu). Našiel som ju vo veľkomeste na párty. (Veľkomesto pre chlapca z dediny je aj Snina alebo Gbely). Skvele nám to klapalo, až kým sme sa nepresťahovali do hlavného mesta, kde začala opäť robiť v nočnom klube. Až potom som zistil, že je prostitútka. Tam sa vo mne zlomili ideály. Ďalšie sexuálne skúsenosti sa nabaľovali pomaly a opatrne. Keďže som vždy bol srdciar, tak som si vyberal partnerky, ktoré vyzerali reprezentatívne. Postupom času som sa prepracoval k niečomu lepšiemu ako dookola meniť len 3-4 polohy. Dnes som vo veku Radodajky a trúfnem si povedať, že som čo sa sexuálneho života týka "panic". Všetko, čo som zažil, vyskúšal je nič voči tomu, čo ešte chcem vyskúšať. Život však nie vždy dá všetko, čo čakáme. Buď si to zoberieme sami, aj za cenu, že niečo stratíme, alebo... Nebudem nariekať, som chlap a aj napriek drsným chúťkam, horúcim snom som vždy len nežný romantik. Píšem drobné poviedky a príbehy pre ľudí, priateľov a známych. Veľakrát je to len sen, ktorý skončí niekde na toalete. Avšak kto z nás nesníva?

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *