Dušana šla ako obvykle na nočnú do striptízového kabaretu. Už sa tešila na svoju stálu klientelu, medzi ktorú patril aj MUDr. Menderle, uznávaný ortopedický špecialista. Lenže čo na Mikuláša čert nechcel, to vypiekol v Novom roku.
Po výdatnom mrholení nastali mrazy a chodníky – vďaka primátorovi Bazmeg City v zime neudržiavané – boli ako sklo. Samozrejme, Dušana šla na vysokých podpätkoch a tak sa poľahky šmykla na zadok: “Doriti, narazila som riť! S takou modrinou mi veru doláriky zákazníci za tangáče nedajú!”
Oprela sa o primátorskú tabuľu s nápisom “CHODNÍK JE V ZIMNOM OBDOBÍ NEUDRŽIAVANÝ”, že sa postaví, uškrnúc sa a v duchu nadávajúc na miestnu politiku. Tabuľa bola však z lacného materiálu a tak sa pod tiažou jej kôz prelomila a ona si zlomila 2 či 3 driekové stavce. To bol koniec kariéry… tanečníčky pre dospelých (?!).
Na pohotovosť ju odniesol vyhadzovač z kabaretu, prezývaný Fracek. Pokúšal sa ju v aute prehovoriť na sex na psíčka, no Dušana mu len odvrkla ako suka: “Chceš mi ďalšie stavce dolámať, ty fracek!? Neopováž sa, lebo si budeš pre zmenu ty kosti počítať!”
“Dobre, dobre, nebreš teľo! Bol by som ti dal biele… namiesto Brufenu…”
Hore na urgentný príjem ju doniesol v náručí, slintajúc znova ako hladný pes nad jej výstrihom. Vyzeralo to, že budú čakať pomerne dlho (“Prečítal by som si dovtedy celú Radodajku, čo som ešte od Vianoc nestihol…”, zašpekuloval v duchu Fracek). Totiž dnes malo vďaka pánu primátorovi a jeho neposypovej politike úraz/zlomeninu presne 73 ľudí. Ale Dušana si pamätala, že doktorko jej hovoril, že dnes na tanečné vystúpenie nepríde kvôli pohotovostnej službe. Tak mu poslala obrazovú správu, ako jej meria teplotu telesných dutín. Nielen teplomerom v pišurke a v ostatných dierkach – aj takých, čo na penetráciu nie sú uspôsobené. Za závesom pri privátnom tanečku.
Telnatá sestrička hneď krátko nato vybehla z ordinácie aj s vozíčkom a nenápadne sa snažila olízať si semeno z kútika napichaných úst: “Slečna, ste na rade! Priateľa nechajte von!”
“Čo ide na gyndu?!” začudoval sa Fracek. “Tak si skočím po tú knižku do auta.”
Doktorko Menderle nakázal sestričke milú Dušanu vyzliecť – celkom nemilo – donaha (aj gatky) a honil si na nej spoza stola, ledabolo ťukajúc do počítača. Tváril sa, že ju počúva a píše správu, ale v skutočnosti pri pohľadoch na sexy tanečníčku na vozíčku ešte pozeral Pornhúb. Keď sa konečne urobil do skúmavky, Dušana sa ho nesmelo pípnuc opýtala: “A na rengen ma nepošlete, pán doktor?”
“Nie,” sucho odvetil MUDr. Menderle a pokračoval: “Nemocnica ešte neuzavrela zmluvy s poisťovňami, nie sú peniaze na výkony… musela by ste to vyk€šovať!”
“Ale čo so mnou bude?” vyronila slzičku (bo to, čo zarobila tancom, už minula v nedieľku v Auprdku).
“Nebojte sa, slečna tanečná… Je to evidentne zlomenina, dnes už Xtá, ale keď podpíšete experimentálnu liečbu, vás ani daňových poplatníkov to nebude stáť nič…” Tíško súhlasila.
Sestrička jej pichla akúsi fosforeskujúcu želatínu do jej okrúhlej dupky: “Auky!” podskočila Dušana. “Už teraz sa cítite lepšie, však, slečna?” zakrnil sa doktor.
A skutočne: Dušanu najprv prešla bolesť – až natoľko, že na Frackovom penise na parkovisku pred svojím bytom sa pičou točila a vlnila ako na tanečnej tyči. Dokonca aj do schodov sama vyšla. Ešte s horúcim semenom v pulzujúcej vulve sladko a vláčne zaspala.
Aj ráno bola akási vláčna – ešte vláčnejšia ako včera – rukou zaklapla starožitný budík, čo bol na parapete. Ešte zo zalepenými očami, však friško sa prebudila. Parapet bol totiž od postele hodné 2 metre. Ruka sa jej tak natiahla alebo sa jej to snívalo? Vyskočila až po strop, lež dopadla zle – na parkety. Myslela si, že má znova stavce, tentokrát všetky ostatné, v háji. No chrbtica sa jej zavlnila ako pružina a stavce skočili tam, kde boli, dokonca sa jej zdalo, že ešte lepšie.
Zo dňa na deň bola Dušana pružnejšia a aj vláčnejšia. Na tyči dávala také výkony ako vrcholná gymnastka, až sa zástupcovia Olympijského výboru došli na ňu pozerať a zvažovali, či by poledance naozaj nemal byť olympijským športom.
Jedného neskoršieho večera prišiel do tanečného podniku MUDr. Menderle aj so sestričkou “na kontrolu”. Ako obvykle: objednal si privátny tanec a nechal nasrdenú telnatú Bertu pri stole: “Schwester, warten Sie, wir brauchen Sie sofort!“ Ona sa prestala pajediť a s porozumením mu pokynula.
Za závesom doktor skúšal všakovaké hadie polohy s Dušanou. Vykrúcal jej údy: napríklad nohy jej dával za uši, natáčal ritku o 360 stupňov a podobné nezmysli z Karmasútry. Samozrejme, pchal jej pri tom všademožne teplomer. Ani nemrkla, ani necukla, ani nevrkla. A nebolo to len bielym od Fracka a šumivými drinkami od baru. Len tak žasla – a aj doktor. Dušanu ten úžas tak rozrajcoval, že sa doslova rozliala na zem ako mláka slizu: “Schwester, jetzt!”
Sestra Berta nabehla za záves, nasadila si sterilné rukavica a mláčnu Dušanu pozbierala do skúmaviek.
Mrazy a úrazy pokračovali, pretože primátor Bazmeg City stále chodníky neudržiaval, preto na pohotovosti dvere len tak lietali. “Herr Doktor, dochádza nám Saft aus Argentina…”
“Nebojte sa, Berta, doobjednám. Hlavné je, aby sme mali dostatok želatínovej zložky z už testovaných subjektov.”
Ende…?!
