Rozhoďnožka, Radodajka a “Feši” prvýkrát zoči-voči *

Radodajku som spoznala úplne náhodou, hoci ja sama na náhody neverím. Potrebovala som byt do prenájmu a ona bola práve tam. Vyzývavá a krásna, mala v sebe to, čo ja nazývam “šťava”. Akoby som videla samu seba, no v mladšom vydaní. Vôbec nevadilo, že konkurenciou jej v tej chvíli bolo podobne pekné polonahé dievča vo vedľajšej izbe.

Netýkalo sa to ani tak výzoru, ako skôr celkového dojmu a správania sa tejto pozoruhodnej mladej ženy. Koketovala a smiala sa, trúsila podobné vtipy ako ja. Padla mi do oka, napriek tomu, že ja “na ženy” nie som. Aspoň som si to vtedy myslela.

Na odporúčanie istej priateľky som zašla do tohto bytu, ktorý sa mi na prvý pohľad veľmi páčil. Mal zvláštnu atmosféru. Netušila som, že tento byt plánovali zrušiť ako “privátny”.

Prechádzajúc jednotlivými miestnosťami, odrazu som z jednej z nich začula prenádherné vzdychy, ktoré ma takpovediac prekvapili. Zvedavosť mi nedala:

“Čo sa tam deje?”
“Prepáčte”, ozvala sa Radodajka, “upozorním ju.”

‘Koho “ju”? Je tam sama alebo s niekým?’

Dvere na izbe sa otvorili a ja som uvidela

polonahé dievča v spodnej bielizni, ako si to robí

pred monitorom počítača.

‘Kde som to vošla?’ myslím si. ‘A tu mám akože nejaký čas bývať?’

Usmiata Radodajka vyletela z dverí a znovu sa mi ospravedlnila. Do izby, v ktorej sme stáli, vzápätí vstúpila prenajímajúca dáma – zmienené polonahé dievča v bielizni a aj to ma požiadalo o prepáčenie kvôli omeškaniu. Pomyslela som si, že som prišla úplne nevhod a nikto ma tu v túto chvíľu nečakal. Preto som sa opýtala:

“Prosím vás, o čo tu ide, budem bývať s ňou?” ukázala som na dvere, “alebo ako?”
“Nie. Popravde,” ozvala sa majiteľka bytu, ktorá nás tiež sprevádzala, “tento byt nepotrebujem. Slúžil chvíľu na nejaké účely, rada ho prenajmem a za slušnú cenu.”

Zaváhala som, aj keď

som pri pomyslení na to uvzdychané polonahé dievča zvlhla.

Napokon sme sa nedohodli na prenájme, ale na niečom celkom inom.

Onedlho, ako sme tak klebetili, vošiel do miestnosti chlap. Vysoký, urastený, potetovaný chlapisko. Všimol si, ako na neho civím.

“Páči sa vám moja kerka?”
“Je úžasná, naozaj,” zabľabotala som.
“A vy ste moc sexi,” neodpustil si on. Tváril sa, ako keby nevedel, kvôli čomu som sem vlastne prišla.

“Ďakujem.” To už mi išiel rozkrok vybuchnúť. ‘Och, bože, čo sa to so mnou deje? Cítim sa tu akosi “vlhko”‘, pomyslela som si. To som ešte netušila, že tento byt sa stane mojim “ďalším zamestnaním”.

“Nechcete sa tu lepšie poobzerať?” Obzrel sa. “Hanka!” zakričal do pootvorených dverí, odkiaľ sa pred chvíľou ozývali slastné vzdychy.

“Áno?” ozvalo za polonahé dievča.
“Môžeš to tam trochu upratať? Potrebujem tuto ‘pani’ ukázať izbu.”

Po krátkom šuchotaní sa dvere otvorili dokorán a vysmiata Hanka zašveholila: “Nech sa páči, môžete vojsť.”

Izba bola krásna, na oknách viseli ružovo-belasé závesy. Celá pôsobila ako z rozprávky “Fronzen”. Veľká manželská posteľ a ten počítač.

Pri ňom – ‘to sa mi asi len sníva’ – vibrátor

Obrovský lesklý vibrátor lilavej farby.

To už som cítila, ako veľmi ma “svrbí rozkrok”. Čo s tým, bože. Pomoc! Musím odtiaľ ujsť. Ale kam? Ešte sme neskončili.

Údajný spolumajiteľ postrehol, že so mnou nie je niečo v poriadku. Že sa červenám, zakláňam hlavu, snáď aj lapám po dychu. Osmelila som sa a ukázala na erotickú pomôcku:

“Čo je toto, ako tu mám žiť?! Nehanbíte sa?”

Majiteľ duchaplne odpovedal: “Nemusíte tu žiť – čo tak pracovať?”

“Pracovať tu? Ako, za koľko a prečo?” Priveľa otázok a žiadna zodpovedajúca odpoveď.
“Tak ako každá žena, ktorá má podobný výzor ako vy.”
“Prosím? To aký mám výzor?!” opýtala som sa vyplašeným hlasom.

“No, ste ohromne sexi: ten úsmev, plné pery, krásne očká… Nebojte sa,” položil mi ruku na plece, “bolo by to iba cez kameru.”

‘No jasné.’ Cítila som, ako strašne chcem túto “prácu” – hlavne

teraz, v tejto chvíli, keď už neviem “vydržať”.

“Môžete si to hneď skúsiť,” povedal, vidiac moju nerozhodnosť a zmätenosť.
“Ako skúsiť?”
“Viete po anglicky?”
“Nie, iba cikať a kakať.”
“To pre začiatok stačí,” zasmial sa. “Nechám vás s touto ‘dámou’.”

Bola to Radodajka, rozšantená a pobavená z mojich rozpakoch. Až pri nej som sa trochu uvoľnila. Dala mi jasné inštrukcie, nahodila prekladač a práca sa začala. Ani neviem, ktorú z tých “sexi dám” som privátne zastupovala, ktoré práve neprítomné polonahé dievča – ale úspech bol zaručený. Moja spodná bielizeň sa na mne vynímala na monitore počítača. Kopa lajkov, hromada aplauzu a tokeny… Padali tokeny len tak, na “online”.

Radodajka mi nenápadne naznačovala, čo ako robiť. Bolo to skvelé. Zabudla som, kde som, prečo som tu. Videla som len seba, prekladač robil prácu za mňa. Ozval sa zvuk “súkromnej miestnosti” v počítači.

“Prijmi to,” šepkala v zákulisí Radodajka. Klikla som na “prijať” a naraz som sa ocitla tvárou v tvár mužovi, ktorý bol omnoho mladší ako ja.

“Si tu nová?” opýtal sa anglicky.
“Yes,” odpovedala som neisto do mikrofónu a aj napísala na chat.

“Sme tu sami, neboj sa,” povzbudzoval ma. “Zatancuješ mi a urobíš striptíz. To nováčikovia robia.”

Radodajka od dverí prikývla a ja s oslňujúcim úsmevom, ktorý by odrovnal každého chlapa, zároveň s ňou.

Začala som sa vlniť v rytme hudby, ktorú mi Radodajka prispôsobila. Sama som bola prekvapená, ako mi to ide. Dráždivá

pieseň rozprúdila moju krv v žilách a ja som sa úplne odviazala.

Ani som nevedela, ako som sa postupne vyzliekla a začala na pokyny zákazníka predvádzať živú šou. Tá sa po pár minútach skončila, ale mne ostal skvelý pocit z “dobre vykonanej práce”. Onedlho som “vybuchla”, môj mokrý rozkrok však už videla len Radodajka.

“Si jednou z nás,” povedala. “Bola si úžasná. Máš to v sebe.”

Postrehla som, ako mi zrazu tyká, ale vôbec mi to nevadilo. Výplata prišla okamžite a na ruku.

“Ostaneš? Ja som ‘Feši’,” ozval sa majiteľ.

“Áno. Je to skvelé, potrebujem sa uvoľniť, v ostatnej dobe bolo toho na mňa dosť.”
“Tak tu sa uvoľníš dokonale.”

Radodajka mi nafotila pár pikantných fotočiek,

ktoré mi “Feši” zavesil na stránku, ale už pod mojim nickom, ktorý mi neskôr vytvoril. Naučila som sa základné anglické frázy, naučila som sa s mužmi žartovať, naučila som sa ich “chápať” a byť im oporou.

Bola som v správny čas na správnom mieste? Asi áno. Inak by sme sa s Radodajkou nikdy neboli spoznali.

Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko “eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky” za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.


* Autorka tohto príbehu s aliasom “Rozhoďnožka” ako jedna z Radodajkiných tzv. prispievateliek sama o sebe:

Som sklamaná žena, rozvedená a žiť som začala až po rozvode, keď mi odrástli deti a odišli z domu. Bola som ešte eventuálne mladá. “Nahody” ma priviedli k tým “správnym ľuďom”, ktorí mi ukázali svet sexu a uspokojili moje nadržané chúťky.

Začala som live chatom, ako píšem v tomto mojom prvom príbehu. Neskôr som sa “zahrávala” s mužmi cez sociálne siete a vždy boli veľmi nadržaní. Hovorili mi, že ešte ma len vidia svietiť online, už sa im postaví. Niekedy som uspokojovala mužov cez telefón a veľmi ma to bavilo, no robila som to úplne zadarmo a preto som si vyberala, komu urobím dobre. Moja cena stúpla a tak som šla ďalej: vyberala som si mužov, ktorí mi platili dovolenky a kupovali darčeky. Samozrejme, za kvalitný sex.

Tvrdím, že pornopriemysel prišiel o veľkú herečku. Porno som nikdy netocila, iba ak súkromné. Dnes už žiadne nenatočím, pretože mám o máličko viac rôčkov. Nie som už ani dokonalo štíhla – no pekná, príjemná tvárička stále zostáva.

Muži ma zbožňovali. Raz mi jeden dokonca napísal, že ďakuje prírode, že niečo také ako som ja stvorila pre nich, mužov. Môj sexepíl išiel z môjho vnútra a najkrajšie vraj bolo, že som si to vôbec neuvedomovala. Muži ma vyhľadávali aj kvôli osobným problémom, bola som im akousi gejšou.

Koľkokrát som s tým chcela prestať…?! Nikdy sa mi to nepodarilo. Prirovnala by som sa preto k “rozhoďnožke” – k žene bažiacej po sexe, intimite a láske, stvorenej pre mužov, aby im mohla rozdávať svoju nehu, pozornosť a kvalitný sex, samozrejme. To som ja, Rozhoďnožka.

Nepublikovala som doteraz nikde nič, ale s tou myšlienkou sa pohrávam už dlhšie. No a vidiac, že publikuje Radodajka, odhodila som posledné zvyšky zábran.

Pridaj komentár