Moja prvá “babská” živá show *

Ako to už často býva, ženy sa rady schádzajú osamote, bez mužských polovičiek, podobne ako chlapi bez žien pri pive niekde v krčme. Niekedy pritom na sebe majú červeno-biele gatky, niekedy naopak nemajú žiadne.

My, rovný tucet báb sme sa rozhodli zorganizovať babskú párty, kde sa môžeme v pokoji porozprávať, vypiť si bez toho, aby nás muži upozorňovali, poprípade roztočiť niečo viac.

Ako som už spomínala, slovo dalo slovo a jedna z nás zarezervovala miestnosť, kde nás nikto nemal právo rušiť. Všetky baby sme sa na túto udalosť veľmi tešili, doma sme poprehadzovali šatníky, čo si na našu párty obliecť. Ja som si obliekla červené obtiahnuté šatočky, ktoré mi veľmi svedčali a bola som v nich takpovediac na zožratie. Tesne pred odchodom na spomínanú párty mi pri dverách bytu zazvonil zvonček a keď som otvorila, uvidela som v nich Tomáša, ktorý mi

zvykol nosiť na predaj sexi spodnú bielizeň

(napr. rôzne červeno-biele gatky a iné kúsky) kvôli live sex chat-u, v ktorom som už nejaký čas pracovala. (Ako o tom píšem v inom mojom príbehu.)

“Ahoj”, ozval sa Tomáš, “niečo krásne ti nesiem a ver, že to bude pasovať aj k týmto bohovským červeným šatám, ktoré máš práve na sebe.”

“Poď ďalej”, pozvala som ho dovnútra, “a vyťahuj.”

Pozrel na mňa svojimi plachými, nechápavými očami, bolo to ešte také decko, aj keď plnoleté.

“No nie vtáka. Tie veci z tašky, čo si priniesol,”

zavelila som.
“Jasné, už,” prikývol a naširoko otvoril športovú tašku, v ktorej mal ledabolo nahádzané handry, za ktoré by sa nehanbila žiadna prostitútka.

“Ó, to je bomba, tieto sexi nohavičky chcem. Dúfam, že ich ešte žiadna nemala na sebe,” zdrapla som mu z ruky

červeno-biele gatky s rovnako farebnými mašličkami.

“Koľko stoja?”

Tomáš určil cenu a ani som nezjednávala, tak veľmi sa mi páčili. Okamžite som si v nich predstavila svoju okrúhlu ritku.

Keď mladík odišiel, narýchlo som ich ešte oprala a vysušila fénom. Obliekla som si tento červeno-biely zázrak a keď som sa v nich uvidela: ‘Bože, škoda, že je to dámska jazda,’ pomyslela som si.

Čas súril a tak sa mi trebalo poponáhľať do spomínaného babinca. Oj, ako veľmi som sa tešila. Som nad mieru spoločenská bytosť.

Každé vyhodenie z kopýtka mi robí veľmi dobre

Baby ma privítali s piskotom, aký dokážu vypustiť zo svojich úst len ženy.

“Ty kde si sa vybrala?” povedala jedna z nich vidiac, ako žiarim.
“No predsa k vám, do tohto rozkošného hniezdočka,” ukázala som na osvetlenú miestnosť.

Objali sme sa rad-radom a začali sme hodovať. Jedla a pitia bolo neúrekom, na tom sme si vždy dali záležať. Vrava sa striedala s hlasným smiechom, priam rehotom, padali mierne uštipačné poznámky, nevinne sme si strieľali jedna z druhej. To aby bola lepšia zábava.

Odrazu sme začuli silné zaklopanie na dvere. Stíchli sme a započúvali sa. Klopanie sa ozvalo znovu.

“Idem otvoriť,” povedala Maruška, najodvážnejšia kamarátka.
“Ja sa bojím,” zatiahla plačlivo Lenka.

Nedočkavo sme všetky pozreli k dverám. Dvere sa rozleteli a v nich sa zjavila mne v tej chvíli neznáma osoba. Malé čiernovlasé žieňa.

Prekypovala elánom a nezvyčajným humorom

Väčšina z nás ju vôbec nepoznala. Začala spievať a hrať na harmonike.

Nevediac ako, všetky sme sa pridali k jej piesňam. Jemné hlasy sa striedali s tými hlbšími, celkovo to vyznelo ako amatérsky spevácky zbor, keďže sme už boli riadne “načaté”.

“Kto vás pozval?” ozvala sa najnepríjemnejšia z nás.
“Sama som sa pozvala,” zašveholilo čiernovlasé žieňa. “Ale nie, pozvala ma Maruška, aby bola lepšia zábava,” na čo Maruška súhlasne prikývla. Neskôr sme sa dozvedeli, že

to bola profesionálna herečka a speváčka.

Maruška, tá ma kontakty všade.

Ponúkli sme ju vínom, ktoré, mimochodom, tieklo potokom a všetci sme vstúpili na parket. Na našich ladne vlniacich sa telách v rytme hudby by si bol vyhonil nejeden chlap. Myslím si, že to stálo za to – chlapi, smola, nepozvali sme vás. Každý z nás má svoje hranice v tanci, no ja niekedy prestávam rozumieť sama sebe, ako sa v tejto obľúbenej činnosti neviem zastaviť. Rovnako to bolo aj teraz.

S čiernovlasou žienkou, ktorá sa volala Betka, sme ostali na parkete sami. Zahľadeli sme sa do svojich podobne hlbokých čiernych očí a myslím si, že práve vtedy prebehla iskra. Niečo nás k sebe pritiahlo, verila som, že to nebol len alkohol. Stúpli sme si vedľa seba, keď z reproduktorov zaznel kankán. Ako vieme, pri ňom treba dvíhať sukne i nohy pekne dohora. Nechceli sme pokaziť tradíciu a tak posilnené vínom a hlasným aplauzom sme ich aj nadmieru vysoko dvíhali.

Bez zábran som tak odhalila moje červeno-biele gatky

Baby zhíkli: “Rozhoďnožka, ukáž tie mašličky, čo ti trčia spod šiat!”

Nebolo mi treba dvakrát povedať. So širokým úsmevom, odhaľujúcim moje pestované biele zuby, som si vyhrnula šaty a začala rozväzovať mašličky na gatkách. Pri tanci sa rovnako so mnou húpali po mojich odhalených lesklých stehnách. Znenazdajky som si cez tie červeno-biele gatky hladila pičku, vzápätí pobozkala prsty a poslala vzdušný bozk priamo obecenstvu. To isté som zopakovala s Betkou, nám už známou oneskorenou zabávačkou.

Tú tiež nemuseli dlho prosiť, dvihla si sukničku a ukázala svoje zvodné nožičky. Začala sa svojou pičkou obtierať o moju, kontrovali sme si navzájom. Tuším niektoré z tých prítomných poloopitých báb vyliezli na stôl a obtierali sa o seba tiež. S Betkou sme naštartovali skvelú zábavu. Babám to nestačilo.

Pokrikovali: “Ukážte svoje pičky!”

Žmurkli sme s Betkou na seba a s poloúsmevom a vyplazenými jazykmi sme si pomaly vyzliekali našu spodnú bielizeň. Nezabudli sme si pri tom dať jemný božtek. Naše pičky vykúkli na obecenstvo. Striedal sa smiech s hlasným “bravó!”. Pršteky nás oboch skončili v opačnom rozkroku za búrlivého potlesku. Mala som pocit, že sa s Betkou poznám už sto rokov a nie, že som sa s ňou len nedávno zoznámila.

Zrejme aj ona pociťovala to isté, lebo mi začala vyzliekať šaty, ktoré som jej pomáhala dať dolu. Boli príliš tesné. Rovnako aj ja jedným ťahom ruky rozopla som jej blúzku a ukázala obecenstvu jej pevné ňadrá, ktoré vykúkali z podprsenky. Znenazdajky

sme si vzájomne začali hladiť prsia a pičky,

v ktorých už veselo čľapotalo za sprievodu intímnej hudby. Niektorá zo žien ju už stihla vymeniť.

Hukot v miestnosti zosilnel, jedna z báb nám priniesla poháre so šampanským. Čo s ním? Namočila som doň jazyk a zvyšok skončil v Betkinej podprsenke. Pomaly som jej ju vyzliekla a začala skúmať, ako chutí šampanské zo ženských pŕs, nie z pohára. Cítila som na jazyku, ako jej tvrdnú bradavky.

Nezostala mi nič dlžná a rozliala svoje víno na moju odhalenú pičku, zvalila ma na zem a začala lízať. Stonala som od rozkoše. Baby podišli bližšie, aby lepšie videli.

“Nech vám oči nevylezú z jamôk,” samopašne som sa zasmiala. Vzápätí som prevrátila na chrbát ja Betku. Tá sa mi podvolila a začala hlasno stonať pri mojom prstovaní.

“Ona sa asi urobí,” zakričal niekto.

“Ešte ste si to nerozdali odzadu!”

Vzápätí sa k nám prikotúľala červená fit lopta, nevedno odkiaľ. Využila som príležitosť a ľahla si na na ňu zadočkom hore. Betka mi jazykom začala ochutnávať pičku. Musela jej veľmi chutiť, keďže hlasno mľaskala a mňamkala.

No môj rozkrok to už nevydržal. Šťava z môjho vnútra sa rozliala po jej jazyku a zmiešala s jej slinami. Potľapkala ma po ‘neposlušnej kundičke’, ako jej ona hovorila a

zasunula mi do nej moje nové červeno-biele gatky,

nech trochu obschne. Aby toho nebolo málo, vyslúžili sme si farebné stužky, ktoré nám žienky zastokli za nanovo oblečené nohavičky.

Zábava sa onedlho skončila a ja som sa dlho hanbila pozrieť babám do očí. No ony sú zlaté, berú ma takú, aká som.

Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko “eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky” za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.


* Autorka tohto príbehu s aliasom “Rozhoďnožka” ako jedna z Radodajkiných tzv. prispievateliek sama o sebe:

Som sklamaná žena, rozvedená a žiť som začala až po rozvode, keď mi odrástli deti a odišli z domu. Bola som ešte eventuálne mladá. “Nahody” ma priviedli k tým “správnym ľuďom”, ktorí mi ukázali svet sexu a uspokojili moje nadržané chúťky.

Začala som live chatom, ako píšem v mojom prvom príbehu. Neskôr som sa “zahrávala” s mužmi cez sociálne siete a vždy boli veľmi nadržaní. Hovorili mi, že ešte ma len vidia svietiť online, už sa im postaví. Niekedy som uspokojovala mužov cez telefón a veľmi ma to bavilo, no robila som to úplne zadarmo a preto som si vyberala, komu urobím dobre. Moja cena stúpla a tak som šla ďalej: vyberala som si mužov, ktorí mi platili dovolenky a kupovali darčeky. Samozrejme, za kvalitný sex.

Tvrdím, že pornopriemysel prišiel o veľkú herečku. Porno som nikdy netocila, iba ak súkromné. Dnes už žiadne nenatočím, pretože mám o máličko viac rôčkov. Nie som už ani dokonalo štíhla – no pekná, príjemná tvárička stále zostáva.

Muži ma zbožňovali. Raz mi jeden dokonca napísal, že ďakuje prírode, že niečo také ako som ja stvorila pre nich, mužov. Môj sexepíl išiel z môjho vnútra a najkrajšie vraj bolo, že som si to vôbec neuvedomovala. Muži ma vyhľadávali aj kvôli osobným problémom, bola som im akousi gejšou.

Koľkokrát som s tým chcela prestať…?! Nikdy sa mi to nepodarilo. Prirovnala by som sa preto k “rozhoďnožke” – k žene bažiacej po sexe, intimite a láske, stvorenej pre mužov, aby im mohla rozdávať svoju nehu, pozornosť a kvalitný sex, samozrejme. To som ja, Rozhoďnožka.

Nepublikovala som doteraz nikde nič, ale s tou myšlienkou sa pohrávam už dlhšie. No a vidiac, že publikuje Radodajka, odhodila som posledné zvyšky zábran.

Pridaj komentár