Prispievatelia

Ideálny milenec, časť VIII.

Mierne hororová story o morbídne kreatívnej upírke menom Alicia. Rovnako by sa však mohla volať aj Lucka, Lenka, Majka, či Anička, pretože ktorá zo žien aspoň raz nezatúžila po ideálnom milencovi? Jediná prekážka v kreativite širších más tkvie v tom, že väčšina právnych predpisov minulých aj súčasných štátnych zriadení nedovoľuje voľne pohadzovať mŕtvoly mužov s chýbajúcimi časťami tela. A toľko betónových základov, kam by sa dali schovať, nemáme.

Prvú časť poviedky nájdeš tu.

Igor nevie, kam skôr s očami

Kúsok od neho sa v dozvukoch orgazmu trasie Aliciino telo. Niežeby to už najmenej stokrát nevidel na obrazovke, to nie. No naživo pri ňom ešte nikdy nebol. Aliciin orgazmus a vôbec všetko, čo sa týka sexu jeho panej, bolo preňho vždy len a len čisto technickou otázkou. Jasné, občas si pustil nejaké to video zo skrytých kamier. Ale robiť sa pri obrazovke je jedna vec a čerstvo obživlá upírka striekajúca na dlážku pred jeho očami je… je to proste iná káva. Silne aromatická.
Igor vťahuje vôňu orgazmu prudko do nosa. Páli ho a štípe. Škoda, že sa táto vôňa nedá zakonzervovať. Šla by na dračku.

Alicia prichádza k sebe. Oboma rukami sa oprie o stôl. Zhlboka dýcha.
Igor sa neodvažuje vydať hláska. Snaží sa byť neviditeľný. Ani sa nehne. Vlastne jeho telo sa nehne. Len jeho penis vydráždený Aliciinou živočíšnou vôňou si žije vlastným životom. Igor nenápadne jedným okom poškuľuje po mláčke na dlážke, čo ostala po Alicii.

“Kde je teraz tá suka?” spýta sa zrazu tmavým hlasom Alicia, keď konečne predýcha vlastné vzrušenie..
“Dáva Magnusovi kurz šnorchluvání,” pípne Igor.
“Pozrimeže, plní si svoje povinnosti,” komentuje Alicia.
“Michelle, ma belle…,” spieva si potíšku.
Na chvíľu sa zamyslí.
“Igorko, zavolaj mi Josého. Toho záhradníka, čo Eve tak vďačne kŕmil pusinku svojim vtákom. K bazénu o…” hodí pohľad na nástenné hodiny, “… o hodinu.”
“Rozkaz, pani moja.”
Alicia vykročí z laboratória. V uvoľnenej a povznesenej nálade si potichu znova pospevuje melódiu známej piesne od Beatles.

Dvere sa za ňou nehlučne zatvárajú. Dnu zavanie svieži večerný vánok. Igor čaká päť nekonečne sa vlečúcich sekúnd, či sa znova neotvoria.
Potom sa vrhá na všetky štyri a vylizuje mláčku po Alicii do čista. Ako verný pes.
Keď vyčistí dlážku do poslednej kvapky, pretočí sa na chrbát so spokojným výrazom na tvári. Chvíľu len tak leží a vychutnáva si ten pocit.
Ležiac ešte stále na zemi zašmátra rukou vo vrecku nohavíc, vyťahuje telefón, nalistuje v kontaktoch Josého a vytáča jeho číslo.

Po treťom zazvonení José dvíha

“No haló, to sem já. Ty, Jóži, paninka ťa čeká o ósmej pri bazéne.

Ne, nevím co ti chce. Ale až ti móžem poradit, dojdi voňavý, vyholený, očesaný, v tilku – aby bilo vidno tý tvoje bicepsy. To na ňu zaberá. Jaj a naolejuj sa.

No čím, čím… já tvoju chvílu, aby sem ti robil frajírku. Šak keď nic nemáš, tak skoč do kuchyne a od Marky si vypýtaj olivový olej, né? Poklusem klus! Moc času dat sa do pucu nemáš. A za ušama máš toho moc a moc.

Jaká Marka… No šak Mary Ann, né?

Že neví! Paninka ví šecko, kamoško! Aj cos mjeu včera k objedu!” podporuje Igor klamstvom Aliciinu povesť vševediacej.

Napriek rozčúlenému hlasu, ozývajúcemu sa z telefónu Igor ukončuje hovor a pokladá telefón vedľa seba na dlážku. Ešte chvíľu blažene civí do plafónu hypermoderného laboratória a mľaská labužnícky ústami.
“Gdo ví, co má s týma dvoma chudákama v pláne. No nic, hlavne že já nedojdem o moju retázkujúcu lásku,” prebehne mu hlavou.
Škrvŕŕŕŕŕŕŕŕk! ozve sa hlasno z Igorovho žalúdka.
“Tichučko. Ideme sa napapať,” pohladká si Igor láskyplne brucho.

Alicia kráča po cestičke v povznesenej nálade

Celý personál šlape nostop ako hodinky. Žiadne priestupky nikdy riešiť nemusí. Výška platu a očné zuby šéfovej mimovoľne poodhalené pri pracovnom pohovore s každým novým zamestnancom robia s pracovnou morálkou na ostrove divy. Dokonalý poriadok je vždy tak trocha nuda. Toto je vlastne oživenie ostrovného života.
Nevadí, že Sexmachine No. XX./Magnus si vrzol mimo jej povolenia. Na sex bol stvorený a iné sa od neho očakávať nedá. Ale personál musí vedieť, kde sú hranice, inak by sa morálka raz-dva pobrala do teplých krajín.

Alicia zamieri do svojich izieb, prezlieka sa do úsporných dvojdielnych tyrkysových plaviek. Dlhé čierne vlasy zopne do drdolu a vyjde na terasu s bazénom, osvetlenú tlmeným svetlom. Prichádza k jeho okraju a skáče do vody ukážkovú šípku. Pod vodou zanikajú všetky zvuky okolitého sveta. Pravidelnosť temp, výdychov a nádychov jej pomáha vyčistiť hlavu a pomáha premyslieť ďalšie kroky.

Pár minút pred ôsmou vychádza Alicia z bazéna. Kvapky vody stekajú po bledej a dokonale hladkej koži bez jediného chĺpka. Utiera sa do veľkej osušky. Na stolíku pri ležadle čaká pohár s vychladeným mangovým džúsom, na dne vidno tmavočervenú kapsulu. Alicia sa napije. Odkladá pohár na stolík a líha si na ležadlo v momente, keď sa zo šera medzi palmovými listami vynára mužská postava v bielom tričku, kontrastujúcim s tmavou lesklou pokožkou. Ľanové nohavice mu splývajú okolo nôh. Bosé nohy sa zabárajú do piesku. José prichádza bližšie a zastavuje sa dva metre od Alicie. Nevie, čo má čakať. Pre istotu sa tvári skrúšene, pohľad zapichnutý do zeme pred seba.

Alicia si ho so záujmom prezerá. Pekný kus chlapa, stál by za hriech. Dalo by sa z neho použiť veľa častí tela pre ďalší model Sexmachine. Vlastne by ho bola škoda zničiť a rozobrať na súčiastky. Vyzerá byť taký kompaktný. Manuálna práca v exteriéri z neho vyformovala pekný kus. Možno by bolo zaujímavé pre zmenu zažiť aj nedokonalého milenca, s nedostatkami v sexuálnej oblasti, no o to snaživejšieho. Vdychuje nosom jeho vôňu. Hmm, sladká. Okamžite zvlhne. Tohto si nechá. Stratégia je zvolená. Chvíľu čaká, aby Josého dokonale zneistila. Nakoniec ho oslovuje tichým, rozhodným hlasom.

“José, vieš, kto som a čo dokážem?”
“Sí, signorina, viem.”
“Tak teda, prečo tá scéna v izbe pre hostí s Evou Maríou a Magnusom?”
“Pán rozkázal.”
“Nie je to tvoj pán. Tvoja pani som ja. Počúvaš moje príkazy. Rozumieš?” Aliciine slová sú stále tiché, ich význam dokonale jasný.
“Sí.”
“Pozri sa na mňa,” povie upírka, dopíja pohár, kapsula jej vkĺzne do úst.
José neochotne odlepí pohľad zo zeme a pozerá sa Alicii do očí.
“Ak sa niečo podobné zopakuje v izbách pre hostí, končíš,” pri poslednom slove Alicia vysunie očné zuby. Z pravého kútika jej vyteká krv.
José zdesene preglgne. Chce odpovedať, ale v hrdle mu načisto vyschlo. Odpovedá aspoň prikývnutím hlavy.
Alicia sa dobre baví. Efekt krvavých úst vďaka prehryznutej kapsuli má svoje čaro. Jednoduchý a účinný trik.
“José, pôjdeš po Evu Maríu a dovedieš ju za mnou. Máš na to pol hodinu.”
“Mám ju priviesť sem?” spýta sa José roztrasene.
“Nie, budem pri Michelle, doveď mi ju tam.”
Josého sa zmocňuje hrôza, bez slova sa otáča na päte a odchádza.
“José!” ozve sa za ním Aliciin mierne pobavený hlas.
“A… a… áno?” zakokce José a zostane stáť.
“Nevydes ju…. veľmi,” škodoradostne dodáva Alicia.
José vystrelí preč, akoby ho poštípala osa. Len byť čím skôr ďalej od tej krásnej, ale krutej kreatúry.

Alicia ide v plavkách do svojej izby

Dnes v noci chce vyzerať ako bohyňa pomsty. O tomto dni sa bude medzi personálom ešte dlho rozprávať. Vyberá zo šatníka veľkosti menšej športovej haly tmavý bordový čipkový korzet, ktorý zvýrazňuje jej pekné veľké prsia a úzke lesklé čierne nohavice. Dať či nedať si vysoké čierne kožené šnurovacie čižmy? Jednoznačne áno. Kto to kedy videl – bosú bohyňu pomsty? Ešte krvavo červený rúž na pery, prečesať vlasy a môže ísť. Áno, to je ono.
Spokojná sama so sebou zamieri okolo bazéna k pavilónu, kde býva Michelle. Do cesty sa jej pripletie Igorova mačka. Jedna z troch dlhosrstých perzských mačičiek, ktoré mu dovolila doviezť si na ostrov. Letmo sa jej obtrela o čižmu. Alicia sa zohne a automaticky ju pohladí. Neuvedomí si, že na nej ostali dva mačacie chlpy a pach.

Alicia má Michelin sklom obohnaný pavilón na dohľad. Blíži sa k nemu po cestičke. Eva María a José ju tam už čakajú. Alicia sa spokojne pousmeje. José nesklamal. Eva stojí pokojne. Vlasy má vlhké, na sebe má len mokré tričko a plavky. Fakt má pekný veľký zadok.
“Dobrý večer,” úctivo pozdraví Eva.
Alicia kývne na pozdrav hlavou. José nevie, kam s očami.
“Ďakujem José, môžeš ísť. Alebo… ak chceš, môžeš ísť na návštevu spolu s nami.”
José čosi nezrozumiteľne zamrmle a dosť rýchlo sa stráca v tme najbližšej palmy.
“Počula som, že sa venuješ morskej faune,” osloví Alicia Evu, otvárajúc dvere dotykom svojho prsta. Eva ju nasleduje. Dvere sa zatvárajú.
“Áno,” odpovedá Eva.
“Tak potom sa ti môj miláčik bude určite páčiť. Poď, zoznámim ťa s Michelle. To je tiež pekný príklad vodného živočícha.”
“Počula som o nej. Nehnevajte sa, ale nie je to príliš nebezpečné?” pýta sa Eva.
“Kdeže. Nič nám nehrozí, jednak ma pozná a jednak ju včera kŕmili.”

/Čisté klamstvo – kŕmili ju pred týždňom. Teraz bude poriadne hladná./

“Chcela som si ju dnes pozrieť a povedala som si, že by som ťa s ňou a jej zvykmi mohla lepšie zoznámiť. Môžeš návštevy terária zahrnúť do ponuky našim hosťom. Ako adrenalínový zážitok.” Aliciin pokojný konverzačný tón Evu presvedčil. Nasleduje Aliciu po cestičke pozdĺž sklenenej steny k vodnej nádrži.

V kuchyni

Igor zívne. Po dobrej večeri mu trávenie vycucalo z mozgu aj ten zvyšok krvi, ktorý mu v ňom obvykle cirkuluje. Čas ísť si pospať. Oči sa mu privierajú samé od seba.
Siahne do vrecka po mobil, aby skontroloval čas. Vrecko je prázdne.
“Kurva,” zhodnotí, keď si spomenie, že ho mal naposledy v ruke pri telefonáte s Josém.
Nahnevane sa zodvihne od stola, poďakuje Mary Ann za večeru a zamieri namiesto postele do laboratória. Pri príchode doňho zo zvyku hodí očko na monitory kamier, monitorujúcich dianie na ostrove. Všade kľud. Mobil leží na dlážke tak, ako ho nechal po telefonáte s Josém. Zodvihne ho a strčí do vrecka. Kútikom oka zazrie na jednom z monitorov pohyb. Automaticky tým smerom otočí hlavu.
Vchod do terária? Deň pred kŕmením? Kto je tak blbý, aby liezol Michelle do papule dnes večer? Priskočí k obrazovke, zoomne obraz na maximum.
Osobu v čiernom pozná hneď – to je Aliciin štýl. Alicia v doprovode Evy Maríe?!

No do riti!

Toto nesmie prespať. Na monitory pred sebou si vyťahuje všetky dostupné kamery v Michelinom teráriu. Veľa ich tam nemá. Posiela nad terárium drony. Čo najrýchlejšie musí nájsť Michelle.
Do dvoch minút ju má na obrazovke v plnej kráse jej šiestich metrov. Alicia s Evou sa k nej pomaly blížia.
Igor neveriacky civí na monitor a horúčkovito premýšľa. Toto hádam Alicia trocha prehnala.
Čo ak si Michelle nevyberie tú správnu osobu? No a čo, že ju Alicia od malička piplala. Je to aj tak len blbý a mimoriadne hladný plaz. Berie do ruky mobil, vytáča číslo, šteká pokyny.

Zatiaľ Alicia v teráriu zacíti blízkosť Michelle.

“Michelle, zlatíčko, poď!”

zavolá potichučky na svojho maznáčika. Michelle sa k nej pomaly plazí. Eva sa drží meter za Aliciou. Alicia pokojne stojí, istá si svojou nedotknuteľnosťou. Potiahne Evu za ruku k sebe. Šepne jej: “ Nič nerob, len ticho stoj.”
“Poď moja, poď ku mne,” prihovára sa svojmu hadovi.
Michelle sa pomaličky a lenivo plazí okolo Eviných nôh. Alicia v tom momente pochopí, že niečo je zle. Michelle mala vyštartovať po Eve. Kým stihne zareagovať, je neskoro. V zlomku sekundy sa ocitne v objatí anakondy veľkej, ktorá jej z pľúc vytláča vzduch.
“Dokelu aj s mačkami!” preletí Alicii hlavou tesne predtým, ako stratí vedomie.

Zhon, dupot a buchot, elektrické tyče na Michelle, ktorými ju niekoľkí chlapi znehybnili a vytiahli z jej smrtiaceho objatia namodralú Aliciu bez dychu a pulzu. Igor zatiaľ chystal tunel v laboratóriu a injekciu tej najlepšej krvi. Do pár minút od vyslobodenia Alicie z terária ju mal v labáku, položenú na stole vsúvajúcom sa do tunela.
Déjà vu.

V tme a zmätku si nikto nevšimol Josého, vynášajúceho na rukách Evu Maríu, ktorá pri pohľade na obrovského hada drtiaceho Aliciu pred jej očami odpadla. Odniesol si ju k sebe do izby. Zložil ju do postele, nožom na nej rozpáral studené a mokré plavky. Vykukli na neho jej plné prsia a krásne vyholené prirodzenie. Sťažka preglgol. Chvíľku váhal. Neodolal. Napriek tomu, že Eva ešte stále neprišla k sebe, sa prisal na jej mušličku a zaboril do nej jazyk.
Ruky jej podložil pod zadok a mierne jej ho pridvihol, aby sa k nej dobre dostal. Riadnu chvíľu sa s ňou hral. Vylizoval ju, rozťahoval jazykom, brnkal na klitoris. K jazyku pridal prsty a zasunul ich dnu.

Eva vzdychla. Čakal, či ho rukami neodtlačí. Neodtlačila. Naopak. Pritisla rukami jeho hlavu do svojho lona. Panvou mu začala vychádzať v ústrety. Prstami vo vnútri nahmatal zvrásnenie za vstupom do vagíny a zatlačil naň.
“Áno, tam!” vykríkla Eva vzrušene.
Stačili len dve minúty dráždenia na tom správnom mieste a Eva ostriekala Josého tvár a ústa teplým gejzírom rozkoše.

Každá ďalšia časť poviedky bude publikovaná vždy v nedeľu o 10:00. Deviata časť príbehu teda bude dňa 6. júna 2021 od 10:00 k dispozícii tu.

Hej, ty! Dohodneme sa takto: ty mi zveríš svoj čas a ja pošteklím tvoju fantáziu mojimi predstavami.