Prispievatelia

Ideálny milenec, časť I.

Mierne hororová story o morbídne kreatívnej upírke menom Alicia. Rovnako by sa však mohla volať aj Lucka, Lenka, Majka, či Anička, pretože ktorá zo žien aspoň raz nezatúžila po ideálnom milencovi? Jediná prekážka v kreativite širších más tkvie v tom, že väčšina právnych predpisov minulých aj súčasných štátnych zriadení nedovoľuje voľne pohadzovať mŕtvoly mužov s chýbajúcimi časťami tela. A toľko betónových základov, kam by sa dali schovať, nemáme.

Rok 1526

Pochmúrny hrad týčiaci sa na skalnatom brale nad roklinou. Dej sa odohráva v hradnej pivnici s klenbovým stropom, osvetlenej slabým svitom sviečok.

Na hradnej veži odbila desiata hodina.

“Pani moja, myslíte, že mu to bude funguvat?” ozve sa chrapľavý mužský hlas pomocníka Igora.
“Malo by, Igorko, malo. A keď nebude, skúsime ďalší pokus,” odpovedá jemný ženský hlas upírky Alicie.
“A nebude mu odpadávat ten… ehm… onéé… fták, ked… noooo šak víte, pani moja… keeed…” neisto zaodŕha Igor.
“Keď budeme v najlepšom? No to snáď nie. To už radšej aby mu odpadla ruka. Poriadne ho zaštopkaj, Igorko. A neznič ho príliš hrubými stehmi. Pozri, aký je to skvostne veľký kúsok.”
“Hádam kusisko, pani moja,” zašomre si pomocník popod nos takmer nečujne. Zaskočí ho nadšená odpoveď jeho panej. Takmer mu vypadne ihla z ruky.
“Presne moja veľkosť, Igorko. Dlhý ako moja dlaň aj s prstami. I-GOR-KO!” náhle rozčúlenie v Aliciinom hlase donúti Igora zodvihnúť hlavu od rozrobenej práce.
“Áno, pani moja?”
“A čo ten uzlík tesne nad vtákom? To si ho nemohol schovať niekam inam? Dozadu, napríklad?”
“Pani moja, to som nehal pre vašu… vašu… oné… potechu,“ jachtavo sa snaží vysvetliť Igor. Evidentne neoplýva veľkou slovnou zásobou a zložitejšie výrazy mu nechcú plynúť z úst ľahko, ani dobrovoľne.
“Vidíš? To mi nenapadlo. Igorko, ty si môj pokladík.” Farba Aliciinho hlasu prešla do medovo sladkého tónu.
“A prečo potom taký maličký?” pýta sa znova ostrejším tónom.
“Pani moja, ak vám to nebude to… éééé… vyhovuvat, prešijem to a dám ten uzel dozadu.”
“Hmmmm, dobre, Igorko. Ale v tom prípade tam nechaj poriadny uzlisko. Aby sa bolo za čo chytiť pri prirážaní.”

Na hradnej veži odbila jedenásta hodina

Upírska krásavica v čiernom korzete zvýrazňujúcom osí pás, snažiacom sa zadržať bujné prsia, s dlhou zelenou nariasenou vrstvenou sukňou sa netrpezlivo prechádza po dielni svojho poskoka sem a tam. Klop, klop, klop… podpätky vysokých kožených čižiem vyklopkávajú netrpezlivé staccato na kamennej dlážke.
Nakoniec neovládne svoju netrpezlivosť.

,,Už to máš hotové?”
,,Pani moja, to sa nedá tak rýchlo. A šak si sadnite. Vóbec mi nepomáhate, ked tu pobehujete hore-dole, robíte vietor a kukáte mi na ruky.”
“No dobre, dobre…“ Alicia si s povzdychom sadá na bohato vyrezávané kreslo čalúnené bordovým zamatom. Niekoľkokrát zaklope dlhými pestovanými nechtami o operadlo. Znova si vzdychne, aby dala najavo Igorovi svoju nedočkavosť a vytiahne notes viazaný v koži.

Otvára ho na prvej stránke, začíta sa do poznámok a potichu si pritom šomre popod nos:

“Telo:
Johannes Davidovych – ten chlapec od koní mal výdrž ako dostihový žrebec, ale primalý penis. Veľkosť len na dlaň. Srdce ako zvon, to sa zíde, ak má nový objekt stíhať moje tempo.

Tvár:
Romann Rudnaj z Božkovej – no áno. Tvárička ako obrázok, mozog žiadny, postava prinízka. Ach, tie jeho uhrančivé modré oči.

Mozog:
Eugenius Skrteny – nekonečné učené dišputy o vesmírnych telesách ma vždy dostávali do varu. Ale to jeho telo! Bledý, týždeň neumytý, zarastený, rozkysnutý. Fuj. Aspoň som mu urobila láskavosť. Keď pochopil, kto som a čo ho čaká, poprosil ma, aby som ho po vycicaní a pred odobratím mozgu zaškrtila. Aby dôvod smrti ladil s jeho priezviskom. A potom, že my, upíri sme morbídni. Bude to preňho šok, keď sa preberie v zbrusu novom, peknom tele s obrovským… Možno si professore konečne po prvýkrát poriadne zasúloží.

Falus:
Matyas Dalibor de Hanz – na dve dlane čistej ženskej potechy. Keby nebol prirastený k namyslenému a poďobanému kniežaciemu idiotovi, ani by ho nebolo treba oddeľovať od pôvodného tela. Hm, hm, hmmmm… Toto bude výzva, ale lepšie ako všetko, čo som doteraz našla.”

Alicii prebehnú po chrbte príjemné zimomriavky očakávania. Keď vojde dnu, bude to ako… ako nič, čo doteraz zažila. Po inteligentnom a podnetnom rozhovore sa zahľadí do hlbokých modrých očí, schúli sa v pevnom náručí, nechá si hýčkať lono vyplnené do posledného miestečka. Doteraz si užívala každý z týchto zážitkov oddelene. Ale prečo by sa mala práve ONA, nadmieru pohľadná upírka, nechať obmedzovať nedokonalosťou ľudského rodu?

Zaklapne notes a vzhliadne smerom k stolu, stojacom v strede miestnosti, na ktorom leží jej výtvor. Ešte stále na ňom jej pomocník pracuje. Igor veľa rozumu nepobral, len tak akurát, ale ručičky má zlaté. Doťahuje posledné stehy. Nad hradom sa začínajú sťahovať čierne mračná.

Aliciu zo zamyslenia vytrhne Igorov škrípavý hlas:
“Hotovo.”
“Pekná práca, Igorko. Netreba ho ešte napojiť na drôty?”
“Treba, treba.”
“Búrka sa už blíži.”
“Hádam ho to oživí a nespáli na uhel, jak ten náš posledný pokus,” odpovedá Igor.
“Uvidíme. Bola by to škoda. Taký veľký penis som ešte nevidela.”

Alicia ešte raz pohľadom skontroluje nahú mužskú postavu s ohromným falusom, ležiacu na stole. Dunenie bleskov silnie.

Je presne polnoc

Do hradnej veže udrie blesk a po kovovom drôte zletí do pivnice. Na drevenom stole sa postava, pripútaná ku stolu za ruky a nohy pomocou kovových obručí, prehne do luku pod náporom jeho sily. Igor rýchlo odpája drevenými svorkami drôt od stola.

Ilustračnú fotografiu poskytol: …

Postava spadne na stôl a chvíľu sa nič nedeje. Alicia s Igorom taja dych. Snáď ho to zase neuškvarilo.
“Igorko, pozri, ožíva!” nadšený Aliciin výkrik.
Hoci sa výtvoru na stole nezachvejú viečka, zachveje a zodvihne sa mu iná časť tela.
“Oooooo!” neudrží Alicia nadšený vzdych, “to je krááása!”
Stoporený veľký penis trčí do vzduchu.
“Choď, Igor!” striktný Aliciin povel rázne pretne ticho.
Igor bez slova odchádza a zatvára za sebou ťažké dubové dvere.

Alicia na nič nečaká, rýchlo zhadzuje zo seba sukňu, spodnú bielizeň z jemného ľanu a po drevených schodíkoch vyjde na veľký stôl. Pohľad nespúšťa z objektu svojho záujmu. Čím viac sa k nemu približuje, tým vlhkejšie je jej lono. Rozkročí sa nad telom.

Obutá vo vysokých šnurovacích čižmách a korzete dlhšie nečaká, spustí sa na kolená nad penis svojho nového milenca a bez meškania sa pomaly, pomaličky začne nabodávať na jeho ohromný kôl. S výdychom sa narazí až na dno. Pohniezdi sa. Zvyká svoju úzku mušľu na nadmernú veľkosť a dĺžku. Má pocit, akoby sa nabodla na mučiarensky kôl. Sladké, slastné mučenie.

Pomaly sa z neho vyvlečie a nasúva sa späť. Dorazí s hlasným výkrikom. Uzlík nad penisom narazil presne na zdurený klitoris. Rozkoš jej zatiahla oči jemným závojom. Rukami sa oprie o hruď milenca, pod prstami zacíti búšiace srdce. Jej mušľa si už trochu zvykla na enormnú veľkosť. Pomalými ťahmi sa upírka sama nastokáva na tvrdý penis. Sama si určuje rýchlosť a hĺbku prieniku. Zatvorí oči a vníma každý milimeter obrovského falusu. Zabúda na čas. Po penise pomaly steká jej vlhkosť. Je nesmierne mokrá a vzrušená. Cíti, že sa rýchlo blíži k vrcholu, ale ešte ho nechce. Zámerne zastane a vyčkáva, brzdí prichádzajúci orgazmus. Potom začne znova jazdiť na penise svojho nového milenca, ktorý ešte ani neotvoril oči. Neotvoril, ale čosi podstatné sa predsa len mení. Jej ruky opreté o mohutnú hruď zrazu zovrú za zápästia jeho svalnaté ruky. Poskytujú jej oporu a ona sa môže rozbehnúť rýchlejšie. Aliciin zadok začne kmitať hore dole v rýchlom tempe a jej vzdychy sú hlasnejšie a hlasnejšie. Menia sa na zvieracie vrčanie. Obrovský falus ju každým prienikom rozťahuje a dokonale dráždi celé jej vnútro. Uzlík, dráždiaci klitoris je do nitky premočený.

Ruky milenca sa presúvajú pod Aliciin zadok a pomáhajú jej udržiavať šialené tempo prírazov. Upírka zakloní hlavu dozadu, zatvorí oči a rozpustené dlhé čierne vlasy sa jej rozlejú po chrbte. Korzet nevydrží nápor vzrušených bradaviek, povolí a zošmykne sa z nej na zem. Veľké pevné prsia s bradavkami bordovými ako prezreté čerešne sa vylejú na slobodu. Ešte niekoľko prírazov v šialenom tempe a vybuchuje pod návalom obrovského orgazmu. Z úst sa jej vyderie hlasný výkrik. Telom prechádza triaška rozkoše.

Na hradnej veži práve odbíja jedna hodina po polnoci

Alicia predýchava práve prežitý orgazmus, pomaly prichádza k sebe. Upírie zuby, ktoré jej sa jej vysunuli počas uvoľnenia celého tela, sa zasunú poslušne späť na svoje miesto. Otvorí oči a jej pohľad sa stretne s neodolateľným, hlbokým pohľadom modrých očí jej milenca.

“Vitaj späť, Eugenius,” povie s úsmevom, sladko svojmu novému milencovi.
“Alicia,” vydýchne potichu Eugenius.
“Ako sa cítiš?” pýta sa ho Alicia.
“Cítim sa tak, akoby som práve začínal naozaj žiť,” odpovedá so spokojným úsmevom Eugenius.
“Potrebuješ čas, aby si si zvykol na svoje nové telo?”
“Rozhodne áno.”
Alicia posmutnie.
“Ach tak, myslela som si, že si začneš rovno užívať a nie, že sa zatvoríš medzi svoje spisy a ďalekohľady. Ale ak chceš, môžem ti poskytnúť moje laboratórium a Igora na pár hodín počas dňa pod podmienkou, že noci stráviš so mnou. Veď preto žiješ,” v Aliciinom hlase sa objavil mierne výhražný tón.
“S radosťou, moja milá,” nesklame svojou odpoveďou Eugenius.
“Do svitania je času dosť. Nepresunieme sa radšej do spálne? Môžeš podrobne preskúmať svoj nový nástroj,” hovorí Alicia s potuteľným úsmevom.

Namiesto odpovede ju Eugenius zdvihne ako pierko, v náručí s Aliciou zoskočí zo stola a zamieri ku dverám.
Otvoria sa skôr, ako k nim prídu. Nie, to nie sú Aliciine kúzla. To je Igor, ktorý sledoval dianie v sále kľúčovou dierkou a teraz rýchlo otvára dvere a tvári sa nadmieru nenápadne. Zatiaľ čo pravou rukou otvára dvere, ľavá sa márne snaží napochytro upratať čosi v nohaviciach.

Upírka si ho nevšíma. Hľadí do Eugeniových očí. Rukami ho objíma okolo krku.
“Doprava, teraz doľava, hore schodmi, prvé dvere vľavo,” smeruje Eugenia do svojej spálne. Vlastne nie spálne, ale do hosťovskej izby s veľkou posteľou s nebesami.

Služobníctvo dostalo za úlohu pripraviť ju pre túto noc. Jej štandardná spálňa by zrejme nevyhovovala. Milovať sa v truhle je dosť nepraktické, kvôli vyšším bočným stenám dosť obmedzujúce a u slabších nátur môže vyvolávať traumu. Hoci jej truhla je luxusná, zvonka bohato intarzovaná vzácnymi drevinami a mäkko čalúnená zvnútra.

Každá ďalšia časť poviedky bude publikovaná vždy v nedeľu o 10:00. Druhá časť príbehu teda bude dňa 18. apríla 2021 od 10:00 k dispozícii tu.

Hej, ty! Dohodneme sa takto: ty mi zveríš svoj čas a ja pošteklím tvoju fantáziu mojimi predstavami.