Mierne hororová story o morbídne kreatívnej upírke menom Alicia. Rovnako by sa však mohla volať aj Lucka, Lenka, Majka, či Anička, pretože ktorá zo žien aspoň raz nezatúžila po ideálnom milencovi? Jediná prekážka v kreativite širších más tkvie v tom, že väčšina právnych predpisov minulých aj súčasných štátnych zriadení nedovoľuje voľne pohadzovať mŕtvoly mužov s chýbajúcimi časťami tela. A toľko betónových základov, kam by sa dali schovať, nemáme.
Prvú časť poviedky nájdeš tu.
Alicia pomaly nadobúda vedomie
Chladivý nočný vánok sa pohráva s dlhými závesmi na drevenom ráme luxusného ležadla. Magnus sedí na kraji postele. Obzerá si svoje nové telo. Zoznamuje sa s tetovaniami, s novým penisom. Pokúša sa rozvibrovať ho myšlienkou. Spočiatku je ťažké sústrediť sa. Pár pokusov a prichádza úspech. Bude to chcieť tréning. Skúša to isté aj s jazykom. Chytá si ho medzi prsty, sústredí sa a spustí vibrácie. Potešene sa zasmeje, keď sa mu to podarí. Ako malý chlapec.
“Ako malý chlapec,” ozve sa mu spoza chrbta Aliciin hlas.
“Akého si si ma urobila, takého ma máš. Vitaj späť, milá moja. Dlžíš mi odmenu. Vlastne dve,” hovorí Magnus.
“Ach… tá naša dohoda” vzdychne si Alicia.
“Ale, ale, čo tak smutne?”
“Vieš, ja som vôbec nepredpokladala, že nejakú funkciu dokážeš spustiť sám. Bez predchádzajúcej inštruktáže. Vôbec netuším, čím ťa odmeniť,” odvetí skleslo upírka.
“Čo tak exkurzia do tvojej spálne?” vystrelí Magnus od boku.
“Moja spálňa… to myslíš vážne?”
“Jasné! Akú truhlu používaš. Mramorovú? Drevenú? Alebo nejaký futuristický materiál na kozmické lode?” nedá sa milenec.
“Olivovú.”
“Nepýtal som sa na farbu.”
“To nie je farba. Hovorím o materiále.”
“Kecáš. Kde rastú také veľké a staré olivy, aby sa z nich dali robiť truhly?”
“V mojich olivových sadoch. Založila som ich niekoľko ešte v…. počkaj…,” Aliciino čelo sa trochu pokrčí, keď sa zamyslí. “V 15. storočí. Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko. Majú dobré podmienky pre olivovníky.”
“Ty máš fakt truhlu z olivového dreva?”
“Uhm.”
“Prosííím, Alicia, chcem ju vidieť.”
“To si prvý. Neurobí sa ti z toho zle?”
“Určite nie. Mám rád pekné drevo.”
Alicia sa zdvihne z ležadla a vykročí okolo bazéna smerom k vile, nasledovaná Magnusovou vysokou, vyšportovanou postavou.
“To je krása!”
Magnus prechádza rukou po truhle so zatvoreným vekom, postavenej na nízkom podstavci. Poklope hánkami po lesklom povrchu dreva.
“Neskutočná kresba, príjemná vôňa. Šikovný stolár, čo ti to robil.”
Alicia sa opiera o roh truhly s rukami prekríženými na prsiach a usmieva sa.
“Vieš, že doposiaľ ani jeden z mojich milencov nebol ochotný pozrieť sa na žiadnu z mojich truhiel?”
“No a čo. Boli to hlupáci. Nemôžem si pomôcť. Mám slabosť pre olivové drevo. Doma mám z neho pár drobností v kuchyni… teda… ehm… mal som… Už sa do nej asi nevrátim. No, nevadí. Tvrdé a drahé drevo. Čítal som, že tvrdosťou sa takmer vyrovná mramoru. Nechcem vedieť, čo ťa táto vec stála len na materiále. Potom to spracovanie… fuuuu… V bežnom pohrebníctve by stála majetok.”
Magnus zodvihne oči od lesklého povrchu dreva a spýta sa:
“Alicia, čo bude s druhou odmenou?”
“Žiadna ďalšia odmena ma nenapadá. Teba?”
“Pretiahnuť ťa rovno tu, na tvojej truhle.”
“Fuj, ty si ale morbídny!”
“Ja v nej nespávam,” bráni sa Magnus.
“Ale aj tak si morbídny,” trvá na svojom Alicia.
“Hovorí tá, čo ma zošila dokopy z troch rôznych tiel ako patchworkovú deku a vycucá kdejakého človeka v bare namiesto koktailu.”
“Zo štyroch,” poopraví Magnusa upírka, “a už dávno nepijem krv každý večer priamo zo živého človeka. Nechávam si nosiť konzervy. Sieť mojich transfúznych staníc to rieši rýchlo a efektívne. Načo sa vystavovať zbytočnému riziku? Ale áno, občas dostanem chuť na oldskúlový hryz do krku. Tak raz do roka počas bálovej sezóny.”
“A potom, že kto je tu morbídny,” Magnus otvorí veko truhly a otvorí sa pred ním pohľad na matrac. Skúsi jeho pevnosť – tvrdý a zrejme aj patrične drahý. Žiadne rozvrzané pružiny.
“Chceš ma pretiahnuť na truhle, alebo v truhle? Je jednomiestna a netuším, ako by si sa do nej chcel…”
“Ľahni si do truhly a nestaraj sa, zlatíčko moje zubaté,” preruší ju nedočkavý Magnus.
Alicia sa len usmeje nad milencovou nedočkavosťou a poslúchne. Hlava jej skončí presne vo výške Magnusových slabín, ktorý jej stojí za hlavou.
“Čas na odmenu číslo dva,” hovorí predstavou fajky od upírky uloženej v truhle už poriadne nadržaný Magnus.
Alicia otvorí ústa a vzápätí má na perách opretý veľký žaluď. Magnus nemieni strácať čas. Široký žaluď sa jej derie dnu do úst. Milenec sa nad ňu nahne a snaží sa dostať penis čo najhlbšie do úst. Nie je to bohvieaká poloha a hlboko sa nedostane. Magnus sa nespokojne zavrtí, vytiahne stoporený penis von a pomáha Alicii von z truhly.
“Spravíme to inak, poď von. Zaklapnem veko, ľahneš si naň a hlavu zakloníš dole cez okraj.”
“Ty nadržané prasa,” povie Alicia provokačným tónom. Predstava fajky v aj na truhle ju v momente rozohnila. Navyše fantázia a akčnosť novej sexmašinky sa jej zapáčila. Koketne a naschvál pomaly si sadá na veko. Slimačím tempom sa spúšťa do polohy ležmo. Magnus sa nevie dočkať, kedy sa jeho penis znova ocitne medzi jej perami. Alicia už-už leží, ale ešte si musí začať odhŕňať neexistujúci prameň vlasov z čela. Nadržaný chlap, zápasník MMA s mozgom šachového majstra ju netrpezlivo potiahne dolu za vlasy, surovo jej pritlačí zátylok o drevo a pritlačí jej na pery navretý penis.
“Fajči, suka!“
Alicia otvorí ústa, hlava v záklone, hrubý a veľký penis pomaly vchádza do úst. Jej ruky so zeleno nalakovanými nechtami sa zaboria do Magnusových poliek. Upírka si pritisne milenca prudko k sebe. Penis zájde cez mandle hlboko do krku a Magnus zavzdychá rozkošou. Pomaly šuká svojej milenke hrdlo, držiac ju jednou rukou za krk a druhou za bradu. Myseľ mu zastierajú príjemé pocity. Zároveň si vychutnáva pohľad na Aliciino sexy telo, natiahnuté v truhle, vztýčené prsia s jasne narysovanými bradavkami, zatvorené oči, pohľad na na jej pery a hrdlo, naplnené jeho vtákom na prasknutie. Pohľad, aký zažije málo ľudí. Ak vôbec nejakí.
Hádam sa mu teraz nespustí žiadna z pridaných funkcií. To by bolo kontraproduktívne. Mohol by si Aliciu zabiť. A dá sa vlastne upírka zabiť vibrátorom v krku? Však nie je posvätený, ani natretý cesnakom. To sú ale somariny, pomyslí si Magnus. Fajčí úžasne. Dám si ďalší opatrný zásun až po gule do tej jemnej pusinky a krčka. Hádam by som ju mohol pridusiť vtedy, ak by sa mi vedel môj nový obrovský kokot nafúknuť. Ale nafukovanie mi tam určite neimplantovali, veď už teraz má na šírku riadnych 5,5 centi.
Alicia zrazu otvorí oči. Penis má zasunutý hlboko v krku až po gule. Zvláda to tak-tak. Nádych ide, keď penis povysunie von. Snaží sa byť čo najkľudnejšia. Zase jej vošiel vtákom hlboko do krku a… A niečo nie je v poriadku. Aliciin krk je už teraz vyplnený takmer na maximum, ale penis zastal, nevychádza von a ona má pocit, akoby v nej ešte rástol do šírky. Preboha! On nejako dokázal zapnúť nafukovanie! Zachváti ju panika. Snaží sa Magnusa odtlačiť rukami, lenže má nevýhodnú polohu. Nijako ho nevie od seba odtisnúť. Sexmachine si nevšíma, že sa deje niečo zlé, pretože práve zatvoril oči a jeho vyvrcholenie je na krajíčku. Navyše stále drží Aliciinu hlavu pod bradou a pod krkom. Je ako vo zveráku. Nemôže sa ani hnúť. Aliciino odtláčanie ho práve v tomto momente nezaujíma, berie to skôr ako pózu, ako hru. Semeno sa už už derie von a chystá sa ním naplniť jej hrdlo. Alicia ešte chvíľu bojuje, ale márne. Dochádza jej dych a Magnus jej navyše strieka veľkú dávku semena takmer do žalúdka. Navretý kokot s šírkou teraz takmer 6,5 centimetra ešte trocha zatlačí dnu. Pred očami sa mu zatmie.
Chvíľu trvá, kým príde k sebe
Otvára oči s úsmevom, ktorý mu okamžite zmizne z pier, keď vidí namodralú Aliciinu tvár a jej nehybné telo. V momente vyťahuje penis von a snaží sa ju vzkriesiť.
“Pomoc!” zakričí zúfalý medzi dýchaním do úst a masážou srdca.
Za dverami sa ozve dupot nôh a dnu vpadne Igor s injekčnou striekačkou v ruke.
“Uhni!” odsotí Magnusa nabok, napichne Alicii žilu a vstrekne do nej červenú tekutinu. Zdesený Magnus sa snaží vysvetliť, čo sa stalo, ale Igor ho nepočúva.
“Zeber ju a odnes do laboratória,” šteká povely.
Magnus bez odvrávania berie do rúk Aliciino bezvládne telo, ľahké ako pierko a uteká s ním cestičkou pokrytou pieskom späť k laboratóriu.
“Tuto ju polož a padaj ven,” ukazuje Igy na úzky stôl, ktorý sa vzápätí aj s pridusenou upírkou vsunie do tunela, ktorý je súčasťou nejakého väčšieho medicínskeho prístroja, pripomínajúceho magnetickú rezonanciu. Igy čosi naťuká do počítača, prístroj sa potichu rozbehne a pomocník si s hlbokým výdychom sadá do kresla. Nevšimol si, že nešťastný Magnus ostal stáť vo vnútri.
“Čo… čo s ňou bude? Čo to s ňou spraví? Bude v poriadku?” vyrazí zo seba ešte stále v panike.
Igyho pri prvom slove v kresle trhne a obzrie sa za seba. Vzápätí sa ukľudní a spustí prednášku.
“No, jeden alebo dva dni a bude jako nová. Stihli sme to friško, nedýchala najvác 5 minútek. Stopuval sem to. Odkedy si to do nej napumpuval a pridusil si ju. Porád sem bral stríkačku s krvú ze sebú. Víš, Magnuštek mój, my sme to s Alickú predpokládali. Náhoda je blbec. A hen, jaký si ty šikovný. Alicka myslela, že sa nenaučíš ovládat tý serepetičky tak friško. Pár týdnú. A tys nás prekvapiu a vyškoliu jak malých za dvje hodziny. No nic, dajme si panáka, si bledý jak scena. To ťa trocha rozebere. Tuto mám nejakú postarší slivovicu. Tá ťa prebere,” vypadol z Igyho asi najdlhší prejav jeho života. Na stôl postaví dva poháre a fľašu s čírou tekutinou. Vyzerá trocha starodávne. Fľaša, nie Igy. Ten hádam ani nemá vek.
“Poležká si tuto v tejto mašinke, to ju dá dokopy. Povídám, bude jak nová.”
Magnus odignoruje podávaný pohár a siahne rovno po fľaši. Priloží si ju na pery a poriadne si odpije. Prehltne, poriadne ho strasie, ale zabojuje.
“Dobrá,” šepne po chvíli s vypáleným hrdlom.
“To by som prosiu, že je dobrá.” odpovedá Igor, “šak si hádam nebude kúsať do novej hračky, ked už ju konečne má. A fajčit tak hlboko ví od roku Pána 1526.”
“Myslel som slivovicu,” ešte stále hlasom priškrteným od alkoholu odpovedá Magnus.
Igy to okomentuje potešeným súhlasným prikývnutím a spustí druhú najdlhšiu prednášku svojho života.
“Očuj, aby sme ťa opravili. Šak ju nemóžeš dusit zakaždým, ked jej ošukáš krček. No né? Bych sa nabjehau s tú stríkačkú. Já ti na to péro kuknem, dokedy sa dá Alic do kopy. Nemóže mat šecko. Já sem jí to povidal. Né, robila múdru, včil si to odleží. Prerobíme to, dáme preč to nafukuvání vtáka. Ked bude chcet, móže to mat, ale nemože si ho potom cpat do krku, kurva jedna nenažraná. A nebonzni mňa, že o nej tak povidam. Šak si je sama na vine. Čubka jedna. Alebo móže, ale vždycky, ked ju budeš kŕmit ocasem, budeš to moset mat vypnuté.”
Magnusovi vyletí od prekvapenia obočie. Igy sa len uškrnie.
“Šak počkaj mladý, nemóžeš hned šeckému rozumet. Ale sto – dvjesto rokú s Alickú a naučíš sa šecky triky, jaké existujú. A nič si z teho nerob. Na, tu máš,” podáva Magnusovi ešte raz fľašu. “Daj si a hybaj sa tu poobhlédat. Nájdi služku, nech ťa povodí. Nepretáhni ju, lebo skončí jak žrádlo pro žraloky. Alic má na to nos. Daj si volačo na zub, vyspi sa a okúp sa v mori. Ked sa zobudí, pújde po sexe jak šílená. Potom toho moc nenaspíš.”
Každá ďalšia časť poviedky bude publikovaná vždy v nedeľu o 10:00.
Piatu časť príbehu nájdeš tu.
