Plamene a dym sa šírili po lese a Ela nemala kam ujsť. Cestičku do horárne zahatal horiaci smrek, nezoťal ho Ján, lež sklátil lesný požiar. Nastal Armageddon! Jasná správa o konci lesa! Hory, lesy, prezle vám je, z plna miazgy, z celej vlohy, suší vás, horíte do vesmíru, do oblohy! Z tej horúčavy a splodín síry pekelnej aj Ela zamdlela…
Zobudila sa na brehu Dolnádu.
Rozkvitali jablone aj hrušky, hmla stúpala strmým briežkom, kde ich plody nahá Ela zbierala. I ľahla si do trávy, zakúsiac ešte trošku trpkú hrušku, čo pripomínala jej zadoček. Len vlčím makom si prikryla štrbinku. Jedna malá včielka zistila, že Elin kalíšok má chutnejšiu medovinu a tak jej preliezla z divého maku doň. Pošteklila ju na bode gé. Pripojili sa k nej aj ďalšie a vlčím peľom vyliečili Ele kandidózu aj mykózu, čo bola nachytala nielen v studenej vode riasnatej rieky, ale aj na hipisáckych grupákoch, ktorých sa v poslednom čase zúčastňovala. Skúrení si pri tom (a potom) väčšinou pobrukávali: „Make love, not war…!“
Elu nezobudili horké lúče augustového slnca, čo už pomaly červenalo, lež hrmot, vrmot, temer železné lomozy letnej búrky. To bola však len domnienka, ktorá hneď vyprchala. Skoro ju – cez hipíču – prešiel RUSKÝ TANK! Z poklopu vyliezol akýsi ušatý, špinavý tankista a uhol si z fľaše vodky: „Chto ty zdes‘ delayesh‘, tovarishchka?“ Cvakol si ešte raz a oči sa mu zaleskli ešte viac, ako kapitánske výložky, ktoré si nečistil, ale zrejme bozkával: „U tebya krasnaya kiska! Vy khotite podnyať moyu machtu?!“
Ela sa na neho krivo pozrela: „Ne, tovarishch kapitan! Romovyy chay, kak ty ne moya chashka kofe!“
Chcel jej niečo odvetiť a možno aj použiť násilie ako pravý sovietsky hrdina, ale vtom z Elinej piči vyleteli včely a počali ho štípať. Rýchlo sa skryl do tanku ako korytnačka do panciera. Ele pokrčila zúrivo červený mak a hrozila päsťou: „To radšej pojebem delo tvojho tanku ty… oplan!“
A aj tak urobila. Vyskočila obkročmo na delo a nastokla sa na hlaveň. Pravá sovietska oceľ sa začala zahrievať až do červeno-červena, ako na nej Ela svojou pružnou vagínou jazdila. Do hlavne tiekol jej medový rozkrok-mok a posádka aj s kapitánom sa uvarila vo vriacej pičnej štave ako v peci. Ela zoskočila z dela v prudkom orgazme a dopadla do vlčích makov. Znova zamdlela.
Prebrala sa vo fontáne na železné cinkanie. Bola úplne nahá sa triasla od zimy. Totiž v novembri už ani po babom lete chýru nebolo. Okolostojaci dav v smiešnych čiapkach zahodil kľúče a šiel ju „ratovať“. Zachránil ju melodický hlas, známy z televízie a rozhlasu: „Utvorte koridor! Utvorte koridor!“ No nestihol sa k nej ani dostať a dav začal skandovať od radosti, nadržanosti a tepla pri pohľade na jej skrehnuté nahé telo: „Máme holé údy, máme holé údy!“, ktoré si začali honiť. Ich výrony sa však premenili na skrehnuté cencúle, ktoré Elu štípali na prsiach, pičke a brušku, na ústach, kde dopadali – ako nejaké včielky.
Schytila kosák a kladivo, ktoré tam ktosi zabudol a nadržanému násilnému davu začala údy mlátiť a odsekávať. Bola to krvavá žatva.
Napriek 101 %-nému nadplánu sa musela dať do behu, aby si vôbec holú piču zachránila. Dav a fontána jednohlasne kvíliac spievali vlčiu pesničku: „Sľúbila si nám lásku, sľúbila si nám podržať!“
Podarilo sa jej prebehnúť až na Eržebétinu ulici, okolo Dómu. Mala jediné šťastie, že ani vtedy ako ani dnes sa pešia zóna tak striktne nedodržiavala a zapikoval pred ňou nachrómovaný DeLorean. Jedny krídlové dvere sa otvorili a vnútri sedel pohľadný mladík v trendy rifliach a žltej košeli: „Naskočte si slečno!“ Ela bola taká nadšená, že hneď sa chytila „rýchlostnej páky“. Mladík, študent teoretickej fyziky sa len začervenal: „Na to máme času dost! Ani se neznáme – já jsem Konyn. Kam to bude?!“
A je na tebe rozhodnúť, keďže máme (aj) vďaka Ele demokraciu.[democracy id=“3″]
