prispievatelia

Ližba na lyžbe (poviedočka česko-slovenská)

Ku koncu štúdia na vysokej škole sa na lyžiarskom zájazde zišla vyberaná spoločnosť. Niektorým chýbali zápočty – dnes kredity – za telocvik. Členovia rôznych školských klubov: turisti, vodáci, basketbalisti/ky. Katedra telocviku bola spoločná pre viac škôl a tak sa pozbieral dostatok výtečníkov. Ostatné voľné miesta sa rýchlo obsadili staršími žiakmi aj pedagógmi. Skrátka: “Bardzo fajny kolektif.”

Hneď prvý večer po večeri páriky zmizli na poschodie do izieb s prosbou, aby sme ich aspoň do 11. hodiny nerušili. Pod prísľubom, že niečo poplatia, sme sa rehotali že, sexík nebude lacný a otvorili na nich účet.

Ku baru zasadol výkvet alkoholickej spoločnosti na čele s mladším asistentom, dnes už slovutným pánom profesorom. Bol z družobnej školy, bodrý moravák.

“Vy volové, toš vám říkám,” začal fernetový prejav. “Opovažte se ty báby fiknout. Oni sem nepřišli mrdat, ale vdát se. Nejlépe být na mol ožralý. Opilou ženskou fikne, kto může, ale ožralýho chlapa mohou mrdat do prdele. Víc se s ním udělat nedá.”

Tak sa i stalo. Alkoholická antikoncepcia bola síce spočiatku príjemná, no po troch dňoch úplne nevhodná pre študentské peňaženky. Zatiaľ sme vzdorovali. Dievčence začali niekoľko útokov, ale tým sme odolali. Pri hre letí-letí, vadí-nevadí alebo populárnej fľaši sme si navzájom dávali úlohy: vypiť rumy či fernety a po skončení hry sme boli nepoužiteľní.

Blížil sa koniec zájazdu a nastalo obdobie sucha. Vyschli peňaženky aj zásoby na chate. Smutne sme sa večer pozerali na posledné fľaše rumu vodky a fernetu. Ktorúsi pripitú hlavu napadlo: “Budeme sa hrať na nemocnicu a budeme operovať!”

Dámam zažiarili očká, čo sme si spočiatku nevšimli. Priniesli ešte sladké likéry a iné domáce dobroty. No, nič moc, ale vypiť a zožrať sa to hádam bude dať.

Pán asistent sa chopil iniciatívy. Medzitým pripravili operačný sál. Vedľa jedálne, v salóniku zrazili pár stolov, kam sme sa presunuli.

“Aby nepřítel nemohl z družice fotografovat naše tajné operační postupy, musí být sála zatemněná, pouze s malým osvětlením, pacient zakrytý.”

V momente ktosi vybral pár sviečok a zapálil. Dobrovoľná pacientka zmizla pod obrusmi na spojených stoloch. Postupne podávala svoje kusy oblečenia. Pomocou vodky prebiehala predoperačná príprava a dezinfekcia. Skupina sa rozdelila na asistentov, anestéziologičku s asistentom a primára Sovu.

“Začneme diagnózu,” prikázal šéflekár, primár Sova. “Použijeme hmatové metody.”

Po inštruktáži o masírovaní sa každej končatiny chopili ruky a príjemne uvoľňovali svaly pacientky. Indulona je večná.

Plesk! Capol po ruke primár mladíčkovi: “Pane kolego, tohleto je vážná operace a ne nějaké ošahávání v kupleraji!”

“Zvoláme konzílium a spojíme se s lékařským sborem v Plzni- Božkově.” Rumový predchodca mobilu obiehal spoločnosť. Bolo toho veľa konzultovať. Na linke čakala aj Moskva.

“Situace ve vážná,” predniesol vedúci. “Je to vetřelec. Usídlil se ve dvou útvarech na hrudníku pacientky. Prosím, porovnejte, pane kolego, máte vy něco podobné?”

Veľmi opatrnými pohybmi preskúmali šikovné ruky primára i asistentov mrviaceho sa votrelca v kožných útvaroch na hrudi pacientky. Bol nepokojný, zväčšoval objem, vystrkoval tykadlá pod kožu. Tykadlá mali tmavočerveno-hnedú farbu. Zväčšovali sa a tvrdli.

“Nic to není, žáden strach, máme lepší, ruské metody. Podejte vodku. Kdyby Riplayová vědela, že vetřelec nesnáší alkohol v těle hostitele, že je pro něj neznesitelný a ve větší dávce smrtelný, řešila by problém jinak. Krom toho, rytmické stahy svalstva v malé pánvi hostitele nebo i u živočichů v okolí jej usmrtí nebo alespoň vypudí. Skrátka, kdyby na té lodi řádne šoustali a chlastali, tak je po problémách. A – dejte mi slivovicu.” Nevedecky, no vojensky zakončil úvod.

“Začnem operaci. Popíšu jednotlivé úkony. Postupným masírováním pacientky a přivedením křečů v oblasti malé pánvy vypudíme vetřelce předním dolním tělesným otvorem. Zde již bude připraven asistent. Párami alkoholu v nasyceném dechu vetřelce zahubí, ne li, tak omámí. Následě jej přehltne do alkoholem nasyceného žaludku. Všichni na místa!”

Anestéziologička s asistentom pri hlave pripravili vakcínu, votrelicín – borovičku. Dvaja asistenti sa postavili k rukám pacientky a napojili tyčové meracie prístroje do jej dlaní. Pacientka trošku sebou mykla, keď jej do rúk vtisli alkoholom zvädnuté vtáčiky. No pre vedu treba prinášať obete a merače sa v jej rukách začali zväčšovať.

Posledná dezinfekcia a operácia začína. Hlavný hrdina večera dostal dvojitú dávku vakcíny a rozlúčil sa s prítomnými ako kamikadze. Riziko je obrovské, návrat nie je istý. Vzápätí zmizol pod obrusom smerom ku dolnému telesnému otvoru pacientky.

V miestnosti začalo hrobové ticho a zneli iba krátke operačné povely v rôznych jazykoch:

Rum.
Nabudit měřiče.
Borovičku.
Aktivizovať tykadlá votrelca.
Karbonizujte koxohydráty.
Ohřejte mi párek.
Kontrolujte dýchání.
Začněte lubrikaci dolního otvoru.
Připravte cunilingus.
Proveďte felatio.
Vytěsňujte vetřelce.
Vodku.
Připravte dolní otvor.
Odjisťete šampaňské.

“Odchádza nám, odchádza nám!” zarevala anestéziologička. “Vypli prúd! Nebude dýchať!!”
“Ihned ručně pumpujte!” zavelil šéf. Asistent nelenil a urýchlene začal pumpovať. Rázne obsluhoval záložnú pumpu zozadu a anestéziologička sa musela pridržať stola, aby udržala náležitú polohu pre správny chod prístroja.

Pomocný asistent pri dolnom otvore pacientky intenzívne zvyšoval lubrikačnú hladinu dolného otvoru na vyvrhnutie votrelca.

“Už sa mrví už je nepokojný, pokračujte!”
“Už ide!” vykríkol s mútnym pohľadom vedúci operácie. Otvoril výbuchom šampanské.

Telo pacientky sa zašklbalo, rytmicky mykalo, ohlo ako luk. Tyčové prístroje v jej rukách vypudili bielu meraciu tekutinu. Anestéziologička stihla vykríknuť: “Už dýcha sama!” a od vysilenia v kŕčoch z obsluhy náhradného prístroja padla s asistentom na zem.

“Hurá, vyšiel, je po ňom, skapal. Zver hnusný slizký. ‘Chôst vlečúc po zemi…’,” zacitoval slovenskú klasiku asistent. Unavený personál sa pozviechal.

“Pan kolega jěště zašije pacientku a my ostaní půjdem, zhodnotíme operaci a oddechnem si.” Asistent tak dobre zaštopkal pacientku, že bol z toho synček. Ani anesteziologička neobišla zle a cieľ zájazdu napokon tiež splnila. Bola svadba.

Diskrétne sme celú akciu zamlčali, to robíme dodnes. Ešte lyžujeme, ale častejšie postávame pri búde s vareným vínom. Lyžujú naše deti, ba aj vnuci. Po sebe žmurkáme a rehoceme sa, keď niekto povie “nemocnica” alebo “votrelec”.

Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko “eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky” za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.

Jeden z prispievateľov pre Radodajkin web. Viac informácií o Voloďovi (snáď) čoskoro.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *