„Tak, a je to tu zase…“ prišla Miriam a padla do kresla.
„Čo je tu zase?“ pýtam sa nechápavo.
„Vidíš tú kopu na stole ? Tak nie do konca mesiaca, ale do konca týždňa. Čiže…“
„Dnes?! To fakt?! Veď je piatok, chcela som… A čo za to?“
„Ako vždy špeciálna odmena (smiech). Asi opäť neuveriteľných 10 eur ako vždy.“
„Čo na to Robo?“
„V pohode, chápe ma. A Ivan?“
„Je na nočnej a deti sú u babky celý týždeň.“
Boli sme s Mirkou do večera. Je to moja krvná skupina, vysmiata, praštená, zodpovedná a… vydatá. Poznáme sa od školy a často sa navštevujeme nielen ako kamošky, ale ako rodiny. Deti chodia do tej istej školy.
„Kávu a drink?“ pýtam sa, keď sme skončili.
„Jasné“! usmiala sa na mňa Mirka a bolo jasné, že noc je mladá. Keď sme nadväzovali, šli sme zapiť šéfovi odmenu, hoci to bola odmena viac symbolická. A my sme to vedeli, vždy sme sa zasmiali na tom.
Zapadli sme do podniku a po dvoch drinkoch sme sa pobrali domov. Cestou nás oslovila hlasná hudba z baru. Nemuseli sme si nič vravieť, pohľad na seba hovoril, že malé odbočenie neuškodí. Po chvíli sme sedeli s dvoma mladíkmi ktorý objednávali drinky ako na páse.
„Ten chalan je tak príjemný, že ešte pohárik a pretiahnem ho pri stole,“ vraví Miriam.
„Aj môj vyzerá hriešne,“ vravím, „ale asi pôjdeme, aby sme nespravili niečo, čo by sme ľutovali.“ „Jasné!“ súhlasila Mirka.
Po nejakej, chvíli ani neviem ako a prečo, som prečítala na Mirke výkrik? „Zuza! Šibe ti?“
Hanbila som sa, načapala ma s tým mladíkom pri toaletách, ako sa bozkávame. Teda aj viac, lebo ruku už mal v mojich nohavičkách, ktoré boli mokré od vzrušenia. Jeho úd som držala v ruke. Máličko a stalo by sa niečo zlé.
Šli sme domov a cestou si sľúbili, že sa to nikto nedozvie a už nikdy tam nepôjdeme. Ešte zavolala Robovi, že prespí u mňa. Že som sama doma.
Keď sme prišli, vyprchala časť alkoholu a potrebovala som rozdýchať ten úlet. Dali sme si vodku a ja som sa rozplakala, aká som chudera, takmer som sa nechala pretiahnuť niekým, koho poznám pár hodín a ani neviem jeho meno. Pristúpila ku mne a zapálila si. Ponúkla aj mňa a hoci nefajčím, zobrala som si od nej cigaretu.
Sedeli sme, viedli tie blbé reči pripitých žien. Cítila som sa dobre a ona ma hladkala vo vlasoch. Keď som dofajcila, začala som sa sťažovať, že aká som hlupaňa a ako si vážim, že ma zobrala preč. A… stalo sa to.
Pobozkala ma. Len tak na líce, ale pocit, že chceme viac, nejako nasmeroval naše ústa a začali sme sa bozkávať.
Bozkávala som sa so ženou – ach, nikdy by som si to nemyslela, že to spravím. Vždy sa mi to protivilo a dnes… Sebauvedomenie ma prebralo a prestala som. Pozreli sme sa do očí a rozosmiali sme sa. Bolo jasné, že to je hlúposť. Dali sme si ďalší pohárik a cigaretku. Keď sme dofajcili, šla som do sprchy Mirka si ešte chcela vyvetrať hlavu na balkóne. Pustila som na seba prúd horúcej vody a premýšľala nad tým, čo sa pred pár minútami stalo.
Prišla po chvíli do sprchy a vymenili sme sa. Šla som pripraviť postel. Keď nie sú deti doma, návštevy spia v detskej. Potom sme si šli ľahnúť. Po pár minútach prišla za mnou, že nemôže spať a či sa nechcem rozprávať. Tiež mi hlavou prelietalo všetko, hlavne ten mladík v bare.
„Ty si riadna rajda!“
„Čoo, to si myslíš o mne?“
„Nemyslím, ale bozkávať sa s cudzím chlapom na chodbe…“
„No a?! Bola som pripita a keby neprídeš, tak ho aj pretiahnem,“ povedala som urazeno, ale nemyslela som to tak.
Rozosmiala sa. A po chvíli mi došlo, že si robí srandu.
„A čo ty? Ty by si také neurobila?“
„Zuza! Čo si o mne myslíš? Že som kurva?!“
Hodila som po nej vankúš so slovami – tak sa nemusíš baviť s kurvou ako ja. „Ani sa nebudem.“
Skočila na mňa a začali sme sa bozkávať. Neviem prečo, ale začala som ju vyzliekať a dráždiť bradavky. Začala intenzívne vzdychať a prevalila sa na bok, aby ma vyzliekla. Neviem prečo, ale vzrušovalo ma to. Jasné, naše telá už dávno nemajú ideálne krivky.
Úplne ma to dostávalo do varu a cítila som, ako mi telom prebieha orgazmus. Malý, ale predsa. Chcela som viac a začala som sa dráždiť v rozkroku. Mirka si to všimla a prešla dole. Začala mi lízať moju mušličku. Bolo mi to nepríjemné, ale zároveň ma to veľmi vzrušovalo. Dostala som veľkú chuť vyskúšať, ako chutí iná žena.
Niekoľko hodín, množstvo menších a pár väčších orgazmov. Lízanie prstovanie… skrátka niečo, čo som nikdy nezažila. Keď sme skončili, vravím Mirke: „A teraz taký dobrý… keby nás…“
„Presne na to myslím, ale kde ho takto v noci…?“
„Prosím ťa, toto už nikdy nehovor. Bolo to nádherné, ale nesmie sa to opakovať. Od hanby by som sa prepadla, keby sa môj Ivko dozvedel.“
Zaspali sme v objatí. Ráno, kedže sme šli neskoro spať, sme nepočuli, že Ivan prišiel domov. No upratali sme hádam po sebe, tak…
Mira leží na mne celkom nahá. Pomaly sa otvárajú dvere… a je ticho! Cítim, ako mnou pulzuje horúca krv a zalieva ma studený pot. Jeho oči takmer vypadli z jamiek, keď nás uvidel v posteli, nestihla som nijako reagovať. Usmial sa na mňa a odišiel.
Mirka sa prebrala, pozrela na mňa a začala ma bozkávať. Bola som ako skamenená a nijako som nereagovala. Avšak to najhoršie prišlo až teraz. Ivan vošiel do spálne celkom nečakane, myslela som, že bude čakať, kým vstanem, ale nie. Keď zbadal Miru, ako ma bozkáva a hladká moje prsia, bez slova si ľahol k nám a začal ju hladkať a dráždiť. Normálne neviem, čo mám robiť, je mi veľmi príjemne, je to iné ako od muža, také jemné a nežné dotyky, ale…
Pohľad na manžela ako chytá v rozkroku moju kamarátku, je príliš. Áno, ja robím to isté, ale nechytám iného muža, len kamarátku a to je iné, nie?!
Som zmätená, nikdy by som nepovedala, že sa takéto niečo stane – ani vo sne. Bože, ako mu krasne stojí. Musím ho chytiť, chcem ho mať v ústach. Mira si všimla, čo robím a pridala sa ku mne, fajčíme spoločne môjho…
Ty štetka, vyprsklo z nej a usmiala sa, než som sa nadýchla, chytila ma oboma rukami a vtisla mi jazyk do úst. Bozky, láskania, dotyky a sex… nebudem opisovať, aké to bolo krásne. Zažila som niečo, čo som videla len na internete. Hnusilo sa mi to a dnes som ten pocit zažila – lenže nie iba to, dokonca viac.
Spolu sme sa osprchovali a naraňajkovali. Všetci sme mali kopec otázok, ale nikto ich nevyslovil nahlas. Ticho prehlušilo až zvonenie telefónu. Miriam to zdvihla.
„Áno, miláčik, už sme hore, len sme si ešte dali kávu, aj Ivan je už doma…“
„Stalo sa niečo?“ pýtam sa jej.
„Nie, len už je veľa hodín a my dnes ideme spolu…“ zastavila sa a usmiala na nás. „Milujem Roba a nechcem ho raniť, tak vás chcem poprosiť, aby to, čo sa stalo vedľa v spálni, zostalo iba tam.“ Obaja sme súhlasne prikývli.
Nadýchla som sa, Ivan ma chytil za ruku. Musim to však povedať, nenechám sa zastaviť.
„To čo sa stalo, som nikdy nezažila, nikdy neodpustím Ivkovi, keby ma podviedol s inou ženou a preto sa takéto veci nemôžu opakovať.“ A je to vonku, povedala som čo sa patrí a nie, čo cítim.
„Zuzka! Naposledy mi dovoľ pobozkať ťa.“
„Ale ak by sme chceli všetci, tak možno niekedy…“
„Budúci piatok?“ skočila mi do reči Miriam.
„Nedeľa?“ vraví Robo.
Neviem, ako to dopadne, ale už dnes sa teším.
