“Prekvap ma” nie je v žiadnom zmysle o promiskuite. Som vydatá. Dokonca môžem povedať, že šťastne. Nie, nie je to zvyk, nuda a predstava, že nič iné a nikto iný na svete neexistuje. Láska sa u nás nestratila, stále objavujeme niečo iné, posúvame hranice.
Aj tak je vzťah sínusoida. Hore – dole, preto zákonite v každom vzťahu prichádzajú aj problémy. Ponorka, ľahostajnosť a všetko vidím čierne. Len konštatujem. „Som vydatá a šťastne.“ To mi vôbec nebráni, aby som bola
zvrhlá, aby som si vychutnávala rôzne chute a podoby sexu,
aby som bola koketná, zmyselná, cudná, roztopašná.
A robím chyby. Kto ich nerobí? A tak sa stalo, čo sa stať nemalo. V čase „nelásky“ sme sa vzdialili na vzdialenosť Jupitera. A bolo mi jedno čo, ako, s kým. Našla som únik z reality. Smutno-trpký, ale dostatočne zvrhlý na otupenie zmyslov. Sex mi chutí vždy, pomáha zabudnúť, nabíja ma a dáva mi zmysel žiť ďalej. (Dosť málo, ja viem.)
A vzdialenosť sa predlžuje….
Zjavne to jemu jedno nebolo. Moje úniky už neboli tajné. Spustila sa lavína. Výbuch, slzy, strach, výčitky, stres, obavy. Z oboch strán sa vypovedalo nevypovedané. Z oboch strán bolo jasné, že sa stále milujeme. Záleží nám na tom druhom a chceme žiť spolu.
Urobiť čiaru a začať znova je ťažké. Dá to zabrať obom
Obaja sa musia snažiť a pracovať na tom, vlastne spolupracovať.
Hnevá sa, tentokrát som to prepískla. To už bolo cez čiaru. Odpustil mi, prijal ma nazad do svojej postele, do svojho srdca, ale… Bojím sa na neho pozrieť, nedovolí mi stud a obavy, že budem vidieť v jeho očiach hnev a odpor.
Všetko je krehké. Opatrne ho oslovujem. Robím všetko pre to, aby sa cítil komfortne. Všetko, aby som vyhovela jeho požiadavkám aj jeho chtíču. Viem, že to bude na dlho. Odpustiť sa dá, ale zabudnúť nie. Snažíme sa obaja. Som šťastná, že ma hladká, že
sa ma dotýka a dovolí mi kľačať mu pri nohách.
Nechcel mi to dovoliť, zdvíhal ma zo zeme, ale ja to tak cítim, chcem to. Chcem kľačať pri jeho nohách a cítiť jeho ruku na mojich vlasoch. Vďačne mu pobozkať ruku a cítiť, že mu patrím – celkom celá. Zmenil sa aj on. Je pozorný a láskavý. Cítim jeho lásku. Cíti moju lásku.
Prežili sme pekný deň na kúpalisku. Na chvíľu sme zabudli na všetko. Slnko, voda, dobrá nálada, dotyky, smiech. Dotyky pod dekou, rozhovory o ničom dôležitom. Vedela som, že to dlho nevydrží. Čakala som, kedy. Kedy sa mu myšlienky prepnú do módu:
ona si zaslúži trest. A naozaj som si zaslúžila.
Vydržím všetko, aby som si ťa zaslúžila, aby som ti prejavila svoju oddanosť a lásku.
Vyšli sme autom z parkoviska a bolo to. Povedal: “Nuž…
Prekvap ma! Ukáž mi, ako ti na mne záleží, ako veľmi ma chceš.“
Zamrzla som. Moje myšlienky neboli schopné ničoho. Prázdno. Nič. Čo, dofrasa, mám vymyslieť?! Pohladkal ma po vlasoch a ja som bola zas na dne so silami, psychika sa rútila na červenú. Hlavu som mala sklonenú a premáhala som sa, aby som neplakala. Nie, nebudem plakať, mysli, rozmýšľaj, do kelu, sama sebe som v duchu dohovárala.
Pri čerpačke som ho poprosila, nech zastaví. Milo sa na mňa pozrel, usmial sa a vypýtal si moje nohavičky. Ani som nenamietala.
Vystúpila som z auta, stiahla som si nohavičky a podala som mu ich
Vedel, že to urobím. Bez odvrávania, ale mechanicky som splnila, čo chcel. Páčilo sa mu to, dal si ich do vrecka. Bola som mimo. Vošla som dnu. Bleskové rozhodnutie. Kúpila som prezervatívy. Hmm. Ja. Nikdy som ich nekupovala. To nikdy nebola moja úloha. Bola som tak vystresovaná, duševne ubolená, že cítiť hanbu preto, že kupujem prezervatívy, vôbec neprichádzalo do úvahy.
Podvedome som vnímala pohľady ľudí. Videli, že nemám nohavičky? Videli, ako som si ich vyzliekala? Bezpredmetné. S úsmevom som v aute odovzdala prezervatívy do rúk môjho manžela. Siahol mi medzi nohy a napriek tomu, že som si nechcela pripustiť, že ma to vzrušuje, bola som vlhká.
„Výborne, dievčatko, začala si pekne, musím ťa pochváliť – ale to je málo, nemyslíš?“ Sadla som si, nedivila som sa. Má pravdu.
„Pane, neviem, čo mám vymyslieť, ja…“
„Niečo vymyslíš, nesklameš ma. Prekvap ma, verím ti!“
Hlavu som zas sklonila, vlastne málo som sa pozrela na neho, cestu som nevnímala, len som vedela, že kým prídeme domov, musím niečo vymyslieť.
„Hore hlavu!“
Prečo? Nechcem hlavu hore, prečo mu to vadí, ani to nemôžem? Prečo? Zdvihla som ju.
„Áno, pane.“
Bolo to zložité, nepozerať dole, keď som sa cítila strašne.
„Nebudeš mať dole hlavu. Si moja, buď na to hrdá, si moja kurva
a pekne hrdo drž hlavu hore, áno? Čo si?“
„Som vaša kurva, pane.“
Zas skláňam hlavu, joooj.
Ticho v aute sa dá krájať. Obaja sme vo svojich myšlienkach. Ľúbim ťa, prosím, netráp ma, prosím. Nevypovedané. On to vie. A verí mi. Ja stále neviem, ako ho prekvapiť, musí to byť niečo celkom “cez”. Nič obyčajné nestačí, treba niečo viac, niečo, čo prekvapí aj mňa samú. Keby si on niečo vymyslel a chcel odo mňa čokoľvek, spravím to. Lebo chcem. Ale ja sama mám čo vymyslieť, aby bol spokojný? Neviem.
Odstavil auto pri rušnej ceste. Každú chvíľu chodili okolo autá a cyklisti. Nevadilo mu to. Ja som sa išla zblázniť. Tu? Preboha, som zvrhlá, ale publikum pri tom nepotrebujem. Dovolila som si namietať.
“Prosím, mohli by sme ísť viac do ústrania?“
„Nie, nemohli,“ znela stručná odpoveď.
Dobre, ako si želáš. Bez slov sa začnem vyzliekať. Pozerám sa mu do očí. Pozerám sa na jeho reakcie. Vyzlečená som rýchlo, mala som na sebe len ľahučké šatôčky a nič iné. Idem sa zblázniť, hanbím sa. Aj pred ním, ale najmä pred všetkými okolo. Prečo nešiel do súkromia? Tak veľmi ma chce ponížiť, tak veľmi chce vedieť, ako ďaleko som ochotná a schopná zájsť?
Predvádzam sa mu. Vystrkujem smerom k nemu zadoček
Usmieva sa a prikyvuje, aby som pokračovala. Urobím to pre teba, budeš spokojný. Pri zohýnaní si rukou prechádzam po nohe, nohy viac rozkročím. Otváram sa a zasúvam prsty. Autá, cyklisti prechádzajú okolo a ja sa pozerám len na neho. Vidím úsmev, vzrušenie.
V hlave mi ide replika. Ľúbi ťa, hlavu hore. A moje telo sa začne pomaly odpútavať od reality. Už neregistrujem nikoho a nič. Len jeho oči a preciťujem rozkoš z vnútra môjho tela. Som divokejšia, odvážnejšia. Idem na kolenách k nemu, chcem ho pobozkať, chcem cítiť jeho lásku, počuť, že som ho prekvapila. Odtiahne sa.
„Nie, pokračuj!“
Bolo to ako facka, precitnutie zo sna. Nestačí? Stále to je málo? Dobre, keď nestačí. Opriem si nohy o palubnú dosku pod čelným sklom a začnem sa silno prstovať, už sa nepozerám, mám zavreté oči.
Cítim, ako explodujem a striekam. Cítim jeho ruky. Konečne sa ma dotkol
Konečne som spokojná, je tu a podporuje ma.
„Toto sa mi páči viac, dievčatko, to bolo už lepšie.“
Stojíme obaja pri aute. Teraz ma chráni pred zvedavými pohľadmi, dáva mi čas vydýchať sa. Hladká ma, pritíska o seba. Cítim, ako ide vybuchnúť aj on.
„To je všetko? Skončila si?“
Som znova zneistená, zmätená, odvrátim hlavu smerom do auta. Zrak mi padne na riadiacu páku. Možno takéto divadlo by sa mu páčilo. Možno, nemám už nad čím rozmýšľať.
„Nie, neskončila som ešte.“
Vezmem kondóm. Vtiahnem ho do úst. Fuj, hnusná jahodová chuť. Nuž, aj to spadá pod “prekvap ma”.
Natiahnem ho na riadiacu páku a začnem si dráždiť pičku
Môj manžel stojí vonku a pozerá sa na mňa, ako v aute vyvádzam. A zas padám a vznášam sa v rozkoši. Občas si uvedomím, že sa kníše celé auto a chvíľami strácam kontakt s jeho očami, strácam kontakt so svetom. Milujem malú smrť, ktorá mi dovolí nebyť, nemyslieť, len si užívať. Stonám a hojdám sa na páke, zasúvam ju a stupňujem nekontrolovateľné vzrušenie.
„Už, prosím, už sa môžem urobiť?“ „Nie.“
Hm, prekvap ma… Takú odpoveď som nečakala. Neviem, či plačem od poníženia alebo od vzrušenia. Hladká ma.
„Neprestávaj, je to krásne, ty si krásna.“
Stískam viečka, zadržiavam plač. Nadýchnem sa a jazda pokračuje. Už nie pre moje potešenie. Pre teba. Pre všetko to, čo sme spravili obaja, lebo musí existovať dôvod, aby to skončilo. Raz to skončí. Fotíš. Bože, nie! Načo treba mať dôkaz? Fotíš a moje pocity sú zas v chaose. Mieša sa poníženie, zlosť,
hanba so vzrušením. Vždy som mala rada fotenie pri sexe
Silou zotrvačnosti sa nabodávam, vlhká, vzrušená, ubolená. Uvedomujem si, že ma bolia stehná, triesla. Rukami sa zachytávam v priestore. Zakláňam hlavu a snažím sa dýchať.
„Prosím, už môžem? Môžem sa už spraviť? Prosím, dovoľ mi to.“
„Prekvap ma a vydrž ešte! Ty si moja šikovná kurvička.“
A ja pokračujem. Autá idú sem a tam a to naše sa hojdá odstavené všetkým na očiach. Naozaj nevládzem.
„Už nevládzem, prosím. Dovoľ mi to.“
„O chvíľu sa dočkáš, ešte si rob dobre. Pozeraj sa na mňa a pridaj na tempe.“
Matne si uvedomujem, ako veľmi ma bolia nohy. Vzdychám a poslúcham. Otvorím oči. Znova sme v očnom spojení. Hlava hore. Sama sebe pripomínam. Nesníva sa mi, naozaj ma hladká.
„Teraz. Teraz sa sprav, si úžasná. A pozeraj sa pri tom na mňa!“
Telo automaticky okamžite reaguje na povel.
Explodovala som, uspokojená, vyšukaná riadiacou pákou
Neviem, ako som zosadla z riadiacej páky, neviem, ako som sa dostala na zadné sedadlo. Neviem, ako dlho to všetko trvalo. Vybavujú sa mi útržky svetla, som v náručí, hladká mi celé telo, zakrýva ma… Viem, že som ho prekvapila. Ľúbi ma. Na inom nezáleží. Ľúbim ho.
Auto zastalo pred domom. Pomohol mi vystúpiť.
„Ďakujem, pane.“
„Miláčik, bolo to pekné. Žiadal som ‘prekvap ma’ a vyšlo ti to. A vieš, že si práve mala lesbický sex s mojou Hondou? Bolo to sexy. A teraz rýchlo domov, sprcha a do postele.“
Prekvapene som sa na neho pozrela.
“Moja kurvička si musí aj oddýchnuť, neboj sa.“ Smial sa a viedol ma hrdo domov.
Áno, odteraz to bude takto. Ja budem ďakovať za pozornosť, za prejav lásky, za to, že môžem byť s tebou, za každú ranu. Lebo chcem, lebo som taká, vo svojej podstate.
„Som kurva!“ Súkromná kurva môjho manžela
Dobrovoľne, s potešením plním jeho želania, poslúcham, hnevám, trucujem, túžim, vlhnem a topím sa v rozkoši. Som jeho manželka, mačiatko, dievčatko, kurva a on je môj PÁN.
Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko “eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky” za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.
