Análik nie je kanárik. Aj ten vie potešiť. Tak ako dieťa hračka poteší chlapa trtkačka. Trošku rýmu než začnem rozprávať svoj príbeh. Poobede na nákup, rýchlo domov zbaliť veci a ráno cesta.
Všetko ideálne, až na to, že v obchode som nechtiac zabudol zaplatiť jednu minerálku. Áno, minerálku za 25 centov. Celý nákup bol takmer za stovku, žiaľ, pri prekladaní na malý pás mi vypadla pod balíky vody, kartón rôznych nápojov. Všimla si to predavačka, ktorá stála práve pri pokladni. Samozrejme, ospravedlnil som sa a chcel som uhradiť minerálku. To však ale predavačka už zavolala ochranku a ťahajú ma dozadu ako zlodeja. Vraj musia zavolať políciu a spísať zápis, lebo som chcel ukradnúť tovar. Darmo som vysvetľoval, že to nie je ani priestupok. A načo volať políciu, keď som sa hneď priznal a chcel uhradiť škodu. Boli nekompromisní. SBS-kár videl, že nechcem utiecť a povedal som, že som zvedavý, čo povie policajt. Baba kývla, že nevidí problém a počká so mnou.
Chvíľu ticha som prerušil otázkou, či sa môžem napiť z niečoho, čo som neukradol. Veď už to je moje. Ak pominiem obmedzovanie osobnej slobody, jemne som sa usmial a chcel som odľahčiť situáciu. Odvrkla, že nemôžem, lebo je to predmetom konania, ale uškrnula sa a ponúkla mi vodu zo svojej fľaše.
Ani neviem prečo, ale napil som sa rovno z fľaše. Keď som si to uvedomil, bolo neskoro. “No, už ste ma zadržala ako zlodeja a teraz sme si ešte vymenili telesné tekutiny.”
Nepochopila, len na mňa nechápavo pozrela a robila si svoje. “Napil som sa z fľaše, to je akoby som vás pobozkal,” vravím jej.
“To by ste skúsil…” zavrčala. Nuž a neskúsiš, nevieš. Tak som skúsil. Vrazila mi také zaucho, že som sa takmer neudržal. Ale vzápätí ma chytila, pritiahla k sebe a opätovala bozk. Ruka jej skĺzla do rozkroku a silno stlačila.
Nedal som poznať pocity, len som jej zahryzol do pery. Priadla ako mačka. Bola v tom až po uši. Nešlo to zvrátiť. Vytiahol som jej sukňu hore a vošiel rukou do mokrých nohavičiek. Stále sme sa bozkávali a popritom naše ruky odstraňovali textilné prekážky.
Bolo to ako vo filme, silná a nespútaná vášeň. Rozopol som jej blúzku a vyslobodil prsia. Neboli veľké, ale od malých mali ďaleko. Stláčal som ju a ona len tlačila moju hlavu. Keď som už nevedel dýchať, tak som jej zahryzol do bradavky. Myslím, že tak silno, že ju to muselo zabolieť. Mierne zvýskla a šepla mi “Pokračuj, to je ono”. Pochopil som, že jemné zaobchádzanie pri nej nie je na mieste. Pochopil som, že čím tvrdší budem, tým viac sa jej to bude páčiť.
Otočil som ju a chrbtom k sebe. Oprela sa o stôl a ja som ju začal dráždiť v mokrej mušličke. Tieklo z nej a videl som, ako sa predo mnou vlní. Stískala môj penis a chcela, aby som ju pretiahol. Spravil som niečo, čo nečakala. Pleskol som ju po zadku. Vzdychla. Pritlačil som a po zásahu zostala na polovičke otlačená celá moja ruka. Následne než sa spamätala, som jej vrazil penis do zadku. Nečakala to a chcela vykĺznuť. Chytil som ju za prsia a silno stlačil. Vzdychla ešte viac.
Prudko som ju oprel o stôl tak, že na ňom takmer ležala a začal som jej mliaždiť prsia, ťahať bradavky takou silou, že som mal pocit, že to preháňam. Páčilo sa mi byť pánom situácie. Po chvíli som sa spravil do jej zadku. Vytiahol som mokrý a trošku špinavý penis, potiahol som ju za vlasy.
“Teraz mi ho vyčisti do sucha, ty suka! Ústami!”
Kľakla si na kolená a jemne si ho vložila do úst. Bol to zvláštny pocit. Pomaly ma hladkala a sala ho do poslednej kvapky. Prstom dráždila môj konečník. Nechal som sa chvíľu rozmaznávať. Schmatol som ju za vlasy, aby sa postavila. “Tak a teraz, ty suka, si sem sadneš a ja odídem. Je ti to jasné?!” Skúsil som z ostra. Usmiala sa a začala sa obliekať.
Keď sme sa obaja ako-tak upravili, zavolala na políciu, že všetko je vybavené a bol to planý poplach. Niečo napísala na papier, zložila ho a s bozkom mi vložila do vrecka na košeli. Potom som odišiel. V aute som vytiahol lístok s textom “STE ÚŽASNÝ ČLOVEK, MÔJ PANE! CHCEM VÁM SLÚŽIŤ, ODDANÁ ČUBIČKA MIRKA 09XX XXX XXX”.
Usmial som sa a odišiel. Vrátil som sa ešte mnohokrát do toho obchodu, ale už som ju nestretol. Po nejakom čase som našiel odvahu a spýtal som sa toho SBS-kára. Vraj už tam nepracuje. Vyhodili ju pre veľmi kladný vzťah k zákazníkom. Pochopil som. Skúsil som jej zavolať, ale vždy som sa dozvedel, že volané číslo je nedostupné.
