Už ste sa niekedy stavili? Myslím, že každý aspoň raz. No my sa stavujeme od škôlky. Nie sú to stávky o lízatko, ale také ozajské stávky – o veľa a zároveň o nič. Každý sa navzájom hecujeme a potom si vymyslíme nejakú stávku. Trest za nesplnenú stávku je vždy nejaké poníženie, nejaká stupidita, ktorú vymýšľajú ostatní.
Sranda je, že sme už len traja z partie šiestich bláznov. Ja s Marekom a Iva, ostatní to vzdali. Naše stávky sú vždy vopred premyslené a spoločne doťahujeme detaily. Napríklad vyliezť na mohylu a zaspievať maďarskú hymnu. Už len naučiť sa pár slov po maďarsky bol úspech. Ale nie večer alebo cez týždeň. Splnenie malo byť vtedy, keď je na mohyle aspoň skupina 15 ľudí. Inak sa to neráta. No, než prišla polícia, sme to len tak-tak stihli. Alebo skryť sa v nákupnom centre a strašiť deti s maskou Fredyho. Voziť sa na sánkach v lete pripevnený za ťažné zariadenie cudzieho auta. Vymočiť sa na policajné auto. Samozrejme, keď sú policajti v aute.
No nebudem sa chváliť, pretože nie sme jediní. Čím sa však idem podeliť je jedna konkrétna stávka. “Stavte sa, že pretiahnem tamtú babu ešte dnes večer.” No na to prišiel smiech. “Jasné, že áno, vyzerá fajn a ty určite vieš oblbnúť každú babenku. Ak chceš ísť do toho, tak dnes večer a tamtú,” ukázal asi na 150-ročnú babku.
“Si sa zbláznil? Tú pretiahne, kedy chce, neubráni sa. Ale vylížeš ju a ona ťa vyfajčí. Fotky ukážeš ráno,” dodala Iva. Uff, vzdychol som.
“Takže cúvaš, kámo?” Necúvol som, ale začal som premýšľať plán, ako na to. Zároveň zo mňa vypadlo: “A čo vy dvaja ak to dám?” S úsmevom takmer jednohlasne: “Nedáš!” Keď videli, že to myslím vážne, tak Marek vysypal zo seba “Tak Iva podrží tamtomu bezďákovi.”
Skôr než stihla protestovať, prijal som výzvu. Ak by to ani jeden z nás nedal, bol by trest a myslím, že oveľa horší, ako bola celá výzva. Šiel som do toho s tým, že asi to nedám, ale výzva ako bezdomovec práši Ivanu ma hnala vpred.
Pani, ktorú mi ukázali, bola takmer osemdesiat ročná vdova. Bývala sama a preto nebol problém nadviazať kontakt. Dali sme sa do reči, pomohol som jej s nákupom a pozval som ju na zákusok. Rozprávali sme sa a ja som počúval o jej chorobách a starostiach, aký mala život, no veď to poznáte. Starenka.
Navrhol som jej, že som fyzioterapeut a môžem jej odborne uvoľniť svaly na chrbte a určite sa jej uľaví. Nechcela ani počuť, až keď som zaklamal, že to bežne robím v nemocnici a brigádujem aj v domove pre seniorov. Podvolila sa. Upozornila ma, že ak sa jej to nebude pozdávať, necháme to tak. Nikdy vraj nebola na masáži.
Viete si predstaviť telo takejto ženy? Tá mala vrásky aj na zadku. Skrátka, ako keď sa vyzlečie vlnovkový papier. Ani náhodou ma to nevzrušovalo. Navrhol som uvoľňujúcu teplú sprchu, aby sa prehrialo svalstvo. Samozrejme, ako profesionál rád pomôžem a aby si nemyslela, že ju chcem okradnúť, zamkli sme dvere bytu. Trvalo dlho, kým sa uvoľnila a odhodlala ísť do sprchy.
Napokon po asi piatej griotke, ktorou ma počastovala, sa uvoľnila. Vyzeralo to, že sa mierne pripila. Nenápadne som jej nalial aj do čaju. Keď vošla do sprchy, začal som s prípravou. Navrhol som, že ju môžem umyť a niektoré partie uvoľníme už vo vani. Po dlhom prehováraní povolila. Pochválil som ju, že vyzerá najmenej o dvadsať rokov mladšie, na čo sa potešila. Prsia viseli takmer do pásu, za mladých čias musela byť kosť. Pomaly som si zvykal na jej telo. Mierne som zašiel pod prsia, akože uvoľňujem svaly na chrbte. Odhalila ma.
“Mladý muž, viem, že robíte so starými ľuďmi, ale ak sa chcete dotýkať mojich pŕs, tak si ich chyťte, ale nešteklite ma pod nimi. Viem, že visia hlboko, ale ani vy nebudete večne mladý.”
Zaskočila ma. Stiahol som sa, podal som jej uterák a taktne odišiel do izby. Prišla zabalená v osuške a ľahla si na pohovku. Začal som ju masírovať. Mala krásne voňavý olej. Ruky sa mi kĺzali po tele a ona si vzdychala. Nie od vzrušenia, ale asi jej masáž prišla naozaj vhod. Po chvíli som prešiel na zadok, nohy a keď som prechádzal cez zadok späť, jemne som vložil ruku hlbšie k štrbine. Nepohla sa. Spravil som pár ťahov, prešiel som po anále a pokračoval naspäť k chrbtu. Posadila sa a jej prsia zrazu vyzerali ako placička s bradavkou. Oboma rukami som ju chytil za prsia a začal jemne masírovať.
“Mám hrubú kožu mladiček, musíš pritlačiť.” Usmiala sa a odchlipla si z griotky na stolčeku. Kľakol som si a vzal do úst bradavku. Zatvoril som oči a začal sať. Babka sa oprela a nechala sa dráždiť. Zo začiatku to s ňou nič nerobilo, ale po nejakom čase pár ráz vzdychla a odtiahla ma.
“Chlapče, ja mám už pravnúčence skoro v tvojom veku, ale chlapa som nemala takmer pol storočia. A bol by hriech nevyužiť toho, keď si tu. Vyzleč sa!”
Využil som situáciu a zhodil som všetko zo seba. Obzerala si ma s blaženým úsmevom. Hrala sa so mnou s takou nehou a citom, že dovtedy som nikdy nič podobné nezažil. Nezabudol som ani na fotky, párkrát som cvakol, ale užíval som si to. Samozrejme, k 69-ke som sa nevedel dlho odhodlať. Až ma sama ponúkla. Aby som ju trochu podráždil, než do nej vojdem. Zobral som telefón a… Starena vedel presne, čo robí. Mala ju vyumývanú a voňavú, žiaden zápach z chlpov ani starej… sa nekonal.
Krásne som si užil sex. Bolo to iné ako dovtedy, žiadna atletika, ale jemné, nežné, niekedy trošku nemotorné. Keď sme skončili a ja som chcel odísť, zastavila ma. Vraj či je to pekné takto hneď utiecť. Spravila mi kávu, ponúkla koláč, čo upiekla ešte ráno. Potom sme sa rozprávali. Nakoniec mi sama navrhla, že ak by som mal záujem, tak sa môžem kedykoľvek zastaviť. Dala mi na seba telefón a ja som šiel s hrdosťou vyhratej stávky za parťákmi.
Prekvapenie bolo, keď som im ukázal telefón. Nebola tam ani jedna fotka. Len video, ktoré som nenatočil. Pustili sme si ho.
“Ak chceš fotky, budem ťa čakať zajtra, zajačik.” Celé trvalo možno 10 sekúnd, ale babka so mnou vypiekla. Kým som bol v sprche, vymazala mi fotky a nahrala toto video. Prvý raz som prehral, aj keď som stávku vyhral. Samozrejme, poznáme sa a neklameme si, takže som dostal opravný termín na doloženie dôkazu. Nebudem opisovať, ako sa babka na mňa vrhla, keď som prišiel opäť. No a dôkazy? Niežeby som nafotil pár záberov, ale dokonca mi aj sama pózovala.
Teraz bol rad na Ivane. Pár dní sme hľadali toho bezdomovca, kým sme zistili, kde býva a kade chodí. O sexe nechcel ani počuť. Dokonca sa mu pretŕčala skoro nahá, kozy mu do rúk vkladala – bránil sa zubami-nechtami. Už to vyzeralo na prehratú stávku, keď ma napadla spásonosná myšlienka.
Odbehol som do obchodu a vrátil som sa s dvoma fľašami pálenky. To už bola iná reč. Samozrejme, nenechal sa oklamať kolkom na fľaši. Otvoril a sám posúdil kvalitu nie práve lacného alkoholu.
“Ešte kartón cigariet a ja ju teda pretiahnem,” vysypal zo seba. Samozrejme, zjednali sme to na tri škatuľky. Iva vybrala prezervatív a bol koniec. Chlap sa postavil na zadné ako kobyla a keď už musí, tak žiadna guma. To mu poškodí vtáka a on môže ochorieť. Logika bezdomovca nepochopiteľná, ale jeho podmienka a naša snaha. Iva nakoniec povolila.
Ak si myslíte, že pri sexe jej vždy asistujeme, tak sa mýlite, ale isto chápete, že niekto to musel zdokumentovať a od takého človeka nikdy nevieš, čo spraví. Nechceli sme, aby jej ublížil. Chlap vytiahol svojho vtáka polomäkkého a tlačil ho do nej. Vidina dvoch fliaš drahej pálenky a cigariet bol cieľ. Za každú cenu chcel mať misiu za sebou. No ale mäkký nevojde a keď nevojde, neplatí to. Chceli sme to vzdať, ale Iva je bojovník. Začala sa mu s ním hrať, ale márne. Chcela ho vziať do úst, ale bolo vidno, ako ju napína. Smrdel.
Nakoniec sa jej podarilo ho mierne nabudiť, ale na zásun to nebolo. Priložili sme ešte škatuľku cigariet a dovolil kondóm. To už ho Iva vzala do úst a postavila. Hneď nato ho vložila do seba odzadu a kývajúci chlap sa trošku pomykal, zavyl ako vlk a odpadol. V strachu, že dostal porážku, sme mu zavolali sanitku, ale po chvíli sa prebral so slovami: “Do piči, to bola jebačka,” potom niečo bľabotal, vzal si fľašu, vypil takmer polovicu, nabalil vrecká a odišiel. Ešte sa otočil: “Keď budete mať fľašku, tak si to môžeme zopakovať, a za fľašku zoženiem babu aj pre vás dvoch,” a odpotácal sa preč.
Ďalšie stávky boli sú a budú, ale o sex sme sa už nikdy nestavili. Mareka to však ešte čaká, ale… pssst.
