Raz po obede prišla za mnou slečna z personálneho. Vcelku pekné dievča i keď trochu štíhla. Ale jej pekná postava to všetko napraví. Niekedy sa stretneme na chodbe, pozdravíme sa a nič viac. Nie je môj typ. Dlhé vlasy, štíhle nohy a malé prsia, teda ak sa to dá nazvať prsia. Nuž ale nie každej žene je nadelené.
Teda prišla za mnou s otázkou či by som jej nepomohol s tlačiarňou. Vraj sa niečo pokazilo a povedali jej, že sa v tom vyznám. Samozrejme, niečo som pochytil, tak som jej s tým pomohol. Bola v kancelárii sama, pretože sú dovolenky. Snažil som sa nájsť problém v počítači, ale chýbalo pripojenie, tak som musel zaliezť pod stôl. Keď som kontroloval pripojenie kábla do počítača, všimol som si, že sedí na stoličke s roztiahnutými nohami. Skvelé, kukla sa na mňa a stiahla nohy. Bola červená ako ruská vlajka. Tiež som cítil, ako sa červenám, ale zacítil som taký nával krvi dole… Sakra, všimla si toho.
Mam robiť, že nič? Ale ako? Veď ona vie, že nemá pod sukňou nič, len holú pipinu. Môj kolík navrel tak, že by si to všimla, aj keby bola slepá. V tej úzkej sukienke sa na mňa usmiali dva nádherné pysky a červený pásik, ktorý svietil ako malé svetielko vo tme.
Tlačiareň sa spustila, bol to kontakt.
Poďakovala a pobozkala ma, šepla „keby si potreboval s ním pomôcť, príď“. Pohladila ma v rozkroku a ja som sa stratil ako puberťák po prvom bozku.
Niekoľko dní som sa jej vyhýbal. Stretli sme sa vonku a mňa nenapadlo nič iné, len ju pozvať na pohárik. Usmiala sa a ja som si všimol, aký má nádherný úsmev. Jej ryšavé vlasy sa leskli ako zlatý rozprávkový poklad.
Večer sme si sadli v bare a prebrali snáď všetko. Cítil som napätie. Malé, ale bolo tam celý večer. Napokon som to skúsil. „To s tou tlačiarňou…“ Pobozkala ma a ja som nedopovedal. Potom sme sa bozkávali a ani neviem ako, bolo neskoro.
Stretli sme sa ešte niekoľkokrát, až raz prišla téma sex. Cítil som, ako opadlo to napätie, ktoré nás ovládalo. Áno téma sex bola taká tichá téma, pretože sex s niekým je jedna vec, ale hovoriť o ňom otvorene je vec iná, aspoň pre mňa.
Bavili sme sa o našich predstavách, skúsenostiach a podobne. Mal som pocit, že síce oproti sedí krásna baba, ale bavím sa s kamarátom. Riešili sme tému sexu, dievčatá, kozy, vtáky… Zrazu to bolo všetko vonku. Ja, neskúsený otecko a ona, mladá pubertiačka. Po desiatich rokoch manželstva je malá zmena viac než len úlet. Ona mala 24 a život pred sebou. Nemala chlapca a užívala si života. Ja mám rodinu a voľno len keď sme šli s kamošmi na futbal.
Prišla téma na skúsenosti, čo koho vzrušuje… Ja som toho moc nestihol. Mal som niekoľko dievčat pred svadbou, ale to bolo jemné nevinné šteklenie a niekedy len rýchlovka na zábavu – bum, bum a šlo sa domov. Žiadne skúsenosti.
Áno, jeden análny sex mám za sebou. Bolo to ešte na škole. Išli sme s chalanmi na diskotéku a niečo sme popili, potom sme išli do iného baru a potom do ďalšieho a skončili sme v gay klube. Príšerný zážitok.
Potom ona. Skúsila to s dievčaťom, chalanom, na dovolenke s babami skúsili černocha, najviac ju ale berie skupina dvaja na jednu babu alebo dve dievčatá na skupinu aspoň piatich mužov.
Cítil som ako mi vyskočila ľadovej kvapky na čele, zahmlilo sa mi pred očami … Čo teraz?
Bolo vypité a hovorím si, že keby chcela, tak idem do toho, ale musí nás byt viac než len dvaja. Neviem, ako to dopadlo, ale potom sme išli domov.
Naše stretnutia sa stávali pravidlom. Stretávali sme sa denne v práci, v kuchynke, po práci, večer. Vtedy mi to neprišlo, ale začal som úplne zanedbávať svoju prácu, rodinu, priateľov. Bol som v tom až po uši. Snáď aj viac.
Stretávali sme sa všade a stále, pretože vždy sme si mali čo povedať, raz o práci, potom o víkende, neskôr o rodine a tak o všetkom. Zrazu som cítil, že viem všetko a môžem čokoľvek. Nevadilo mi, že nás vidia kolegovia, pri každej príležitosti som ju pobozkal, ona sa nebránila. Snáď sa jej to páčilo.
Stretávali sme sa večer, a niekedy som zostal u nej do rána. Moji priatelia mi robili alibi. Zrazu po nejakom čase mi hovorí, že by mala chuť na skupinu. Nechápal som. Skrátka, partia mužov a ona. Zacítil som jemné pichanie pri srdci. Zrazu sa zatemnila myseľ a hlavou bežalo množstvo myšlienok. Veď je len moja a predsa sa nebudem deliť. Tá túžba mať v posteli dve kočky bola zrazu preč. Videl som len moju ryšavku. No a teraz sa mi rozjasnilo, veď som jej to sľúbil. Ja sám som sa ponúkol, že budem jeden z mnohých. Lenže to ja nechcem, nepripustím, aby sa stala lacnou korisťou cudzích mužov. Predsa tie malé prsia sú len moje, nedovolím, aby na ne niekto siahal. Áno, keď sme boli na pláži, bolo to iné, tam boli takmer nahí všetci, dokonca ma vzrušovalo, že nemá vrchný diel plaviek. Keď sme šli do mesta, tak ma vzrušovalo, že nenosí spodné prádlo a keď si sadla alebo sa predklonila, bolo vidieť nádhernú štrbinu s ryšavým pásikom uprostred. Ale takto? Šukať moju pipinku? To v žiadnom prípade!
Zrazu som precitol a počujem, ako hovorí: „Miláčik, si v poriadku, prečo nič nehovoríš? Počuješ ma?“
Áno, áno, počujem. Len, pozrel som sa na ňu a videl som ten nádherný úsmev s ružovými perami, zelené oči, ktoré svietia v noci ako oči šelmy. Jej malé prsia sa na mňa smiali a prosili o dotyk. Jej ploché bruško sa chvelo a prosilo, aby som ho bozkával a dotýkal sa ho. Jediné, čo som v tom momente povedal, bolo: „Jasne miláčik, sľúbil som ti to a nenechám ťa v tom samotnú.“ Ľutoval som toho, lenže nedalo sa to vziať späť. Do riti! Do riti! Do riti!
Videla, že sa niečo deje. Naliala mi koňak, ale než stihla naliať sebe, položil som žiadostivo prázdny pohár na stôl. Doliala mi, zrejme ma milovala tak ako ja ju, pretože naliala ruskú mieru (plný pohár) a ja som to do seba opäť hodil ako pohár vody. V ten večer sme už nehovorili o ničom. Ja som stále myslel na to, čo som jej sľúbil. Nie, že by som to nechcel, ale nie s mojou ryšuľkou.
Premýšľal som, ako to vziať späť a ešte jej to vyhovoriť. Áno, vyhovoriť, lenže čo keď to urobí bezo mňa? Budem mať parohy! To nemôže byť pravda, to nemôže urobiť. Som hlupák, keby sa jej niekto dotkol, zabijem ho. Lenže ona chce skupinu, to by som musel zastreliť snáď päť chlapov. Na čo to bude? Mňa zavrú a ona si nájde ďalších. Je moja, predsa to bez môjho povolenia nemôže urobiť…
Pokračovanie nájdeš 16. decembra 2019 na tomto mieste.
