Služobka podľa šablóny. Starobylé malé mestečko. Denne stres na stavbe, prach, hluk. Na niečo ako šťavnatý frajter ani pomyslenie. Po šichte sprcha. Večera v nenáročnom podniku. Polka vína a šupito na hotelík. Potom ešte vybaviť maily, dať nejaký šláftrunk a do pelechu.
Do pokľudného hotelíku dorazil školský výlet. Pedagogický zbor sa takticky vyparil a ponechal hotel napospas zúriacej puberte. Puberta plieska sebou aj dverami. To bude noc. Páriky sa schovávajú po kútoch. Z balkóna počuť zadúšavý kašeľ prvej cigaretky. Z okna niekto hádže šabľu. Bojové úderky naháňajú po schodoch pištiace obete.
Žmúrim do počítača, keď sa rozletia dvere a
do mojej izby vpáli nejaké chlapčisko v pyžame.
Ostane tuhý, že nie je v izbe u svojich kompánov. Vtom ale skočí za dvere a posunkami mi naznačuje, že sa chce ukryť. Idem ku dverám, že ho vyrazím a zamknem – na čo som zabudol, mysliac, že hotel je slušný. A už sa mi valí do izby horda ďalších puberťákov. Stihol som strčiť nohu do dverí.
„Prep-pre-prepáčte,“ zmizli, keď zbadali cudzieho. Zamkol som.
„Ďakujem , zábava sa vymkla spod kontroly,“ zaznie dievčenský hlas. Anciáša jeho, veď je to dievčisko. To mi ešte chýbalo.
„Môžem tu ostať, kým sa to trochu ukľudní?“
Mlčky som ukázal na voľný prístelok v kúte izby. Skočila pod prikrývku. Zaľahol som aj ja. V izbe mierne svetlo počítača, prítmie. Nadýchol som sa, že začnem morálne kázanie, keď ma predbehla.
„Vidíte, vyzerám ako chalan a tí magori mi
chceli pozrieť na pišinu a na nejaký ‚frajter‘.“
„Dobre, po chvíli ťa vypustím.“
Mlčky som ležal a rozmýšľal ako vykorčuľujem z tejto prekérnej situácie. Po chvíli sa ozvala:
„Konieckoncov, školský výlet je na to, aby sa aj prišlo o poctivosť a príležitosť je tu!“
Strhla si vršok pyžamy a vbehla mi do postele
„Slečna, prosím vás,“ prešiel som na vykanie, „neblbnite, nepoznáme sa, neviem, či ste plnoletá, svojprávna. Ja nemusím byť zdravý.“
Utíšila moje poznámky perfektným francuzákom.
„Teraz je pozde,“ vraví. „Ak vybehnem na chodbu s krikom, že si ma tu chcel pretiahnuť, budeš rád, ak skončíš s nakladačkou od našich chalanov. Ak si urobím aj kotrmelec zo schodov, budeš nekonečne vypisovať protokoly na polícii. A padať viem, jazdím na koni. A chcem ísť na súdne lekárstvo, tak sa v tom trošku už vŕtam.“
Ó tempora a ó móres, ó časy ó mravy.
Snažil som sa nebyť aktívny, len som statoval. Schmatla ma za vtáka.
„Aký je hebký, teplý, ako to vnútri behá. Nie ako mamin robertko, ktorého si občas ukradnem. Aha: skrotum, chamovody.“
Rýchlou rúčkou študovala moju anatómiu
Keď do basy, tak aspoň nech to stojí zato, povedal som si a podvolil sa. Zložil pyžamu, aby mohla študovať ďalej.
„Aký je veľký a pritom jemný.“
Začala ho naháňať. Pomaly som sa začal zúčastňovať hry. Pohladil som prsia. To, čo bolo ubraté na množstve, navrátilo sa, priam vydestilovalo na kvalite. Veľké zamatové tmavé dvory boli podložkou na drahokamové tmavočervené višne. Hladil som, láskal. Pritiahol som jej lono k sebe a tiež dal dolu pyžamu.
Všemocná Matka Príroda nám dal rôzne krásy: hlboké kalichy tmavých orchideí, mäsité listy skalných ruží i velikánske jemné a pokrčené lopúchové listy. No tu opak, dve úzke stebielka trávy ohraničovali jemnú puklinku. Vojačik, slobodníček,
frajter ako fazuľka stál v pozore a strážil poklad.
A všetko pokrývala iba jemná bledá zamatová trávička.
„Ty sviňa úchylná,“ zamrmlal som. „Zaslúžiš si aspoň štyri roky basy natvrdo.“
„Neboj sa,“ vraví, „mám už dokonca 17. Je to anomália, budem už taká. Dva roky som stratila behaním po doktoroch.“
Hra pokračovala. Začal som sa hrať so stebielkami trávy.
Vojačik bol celý napätý až k prasknutiu
Bozkával som tento malý zázrak. Otvorila sa jaskynka. Bola riadna, ako má byť, ale bez zbytočností. Na opačnom konci pokračoval priam vedecký výskum a manipulácie. Pokúšala sa ma sať, ale použila aj zuby. Skríkol som bolesťou. Učila sa.
Priam s posvätnou bázňou som pokračoval v hre s trhlinkou. Jej majiteľka na chvíľu zastala vo výskume môjho vrabca. Prišiel jej
prvý orgazmus, ktorý urobil niekto iný
ako ona sama. Tielko sa vlnilo a krútilo, malý frajter s celou mušličkou som mal na tvári a jazyk zaborený v nej. Ustala a rozdýchavala. Začalo druhé kolo, skúmala ma ďalej. To som už tiež nevydržal a po dni stresu i zo strachu (priznávam) som vybuchol. Prstíkmi roztierala smotanu po mojom bruchu. Ochutnala.
„To je všetko?“
„Asi áno.“
„Nie, ja chcem byť ženou. A vo filmoch to vyzerá inak! Stále môžu!“
Ako ti vysvetlím, že život nie je film? Vošli sme do sprchy. Tu pokračovalo skúmanie môjho tela. Nevravím, ani ja som neostal nečinný a začal bádanie niečoho, čo som ešte nevidel. Umývali sme sa navzájom, mydlila ma.
Ohmatávala prvý raz mužské telo
Nič extra. Pivko a vínečko robia svoje.
„Úúúááá!“ skoro som prerazil od bolesti strop kúpeľne. Vrazila mi nešetrne prst do konečníka.
„A to majú chlapci takú malú dierku? A takú úzku, ako sa tam zmestí ten hrubý kolík? A to je vyšetrenie per rektum.“
„Neviem, neskúšal som…“
Vbehli sme nazad do postele. Pokúšal som sa vzdorovať:
„Nepoznáme sa, nemám gumu, môžeš otehotnieť.“
„Po liekoch ešte aspoň rok neotehotniem, a ostatok je riziko. Na pretekoch i v živote sa často ide vabank. A krv nepotečie, lebo si ju už jazdím maminým robertkom.“
Únava razom odišla. Bol som skúmaný a sám som skúmal, kochal sa. Oddal som sa v tej chvíli príjemnému osudu, alebo snu. Pomaly som vchádzal do siene radosti a rozkoše. Chladná technika tu už bola, ale to sa nedá porovnať s ľudským prieskumom. Po drobných kúsočkoch som vchádzal tam, kde predtým bol iba bezcitný stroj.
Dnu a zasa von a o niečo viac dnu
Prvovýstup či prvovstup. Opatrne, nič nepokaziť, jemne. Žiadne prudké pohyby. Vošiel som až na koniec, žiadnej prekážky nebolo, no i tak som ju cítil. Potom zľahka dnu a von. Motor lásky začal chytať synchrón a zvyšovať rýchlosť aj výkon. Vlnenie tiel dokazovalo fyziku, vlny sa spájali, skladali a zvyšovali výšku i silu.
More sa vlnilo, blížila sa cunami
Dorazila a súbežne zmietla vnútro jaskynky. Jaskynka ale nepodľahla a vlnu pohltila protivýbuchom. Po výbuchu nastalo ticho. Anihilácia. Vyrovnanie hmoty a antihmoty. Spánok.
Ráno som sa zobudil v prázdnej izbe. Mierne dolámaný, pozde. Prístelka zastlaná.
„No, ty prasiak, je načase navštíviť nejakého lekára.“
Také sny. Valil som opäť na pracovisko, ani kávu som nestihol. V priebehu dňa som mal dať komusi vizitku, vyberám z puzdra. Z jednej vizitky je iba polovica. Na tej polovici, čo mi ostala, je zahnutý rožok a druhá polka s mojim mobilom chýba. Asi to nebol sen…
Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko „eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky“ za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.
* Poznámka pre istotu, aby sa neprehliadlo: toto NIE JE poviedka od Radodajky. Tento príbeh je dielom jedného z niekoľkých „prispievateľov„, ktorí využili možnosť zverejnenia vlastnej tvorby na inom mieste, než sú rôzne amatérske portály.
