Zdeno, s ktorým som v tých časoch spávala a tak trochu aj chodila – i keď to bol skôr jeho pohľad na náš vzťah než môj – ma čakal u mňa na byte, kým som zašla na nejakú tú whisky s dobrou kamoškou do podniku oproti nášmu domu. Či pozeral telku, písal si niečo na svojom laptope alebo sa mi kutral v skriniach – bolo mi to jedno. Tušil, čím sa živím. No a môj nasledovný príbeh je o tom, čo som zažila v jeden večer – či šlo o hru alebo o znásilnenie. A bez ohľadu na tieto dve možnosti: s kým som to, čo sa prihodilo, vlastne zažila?!
Vedela som, že Zdeno počká, keď chce sex
A po dvoch diplomatico rumoch som už v to dúfala, lebo som ho chcela aj ja.
Boli sme aj počas môjho stretnutia v kontakte cez messenger. Sem-tam som mu niečo napísala pre jeho predstavu, kedy prejdem cez ulicu a kedy si to hneď po sprche môžeme rozdať. Vedel teda dosť presne, kedy ma má čakať napriek tomu, že lúčenie dvoch kamarátok spravidla nie je o podaní ruky a vyslovení “Maj sa, zasa niekedy…“
Keď som vstúpila do bytu, neuvedomila som si okamžite, že sa nerozsvietilo svetlo v hale, ktoré automaticky zapína senzor. Prenikalo dovnútra dostatok svetla zo schodiska. Že je v byte úplná, ale skutočne totálna tma mi došlo, až keď sa za mnou prudko pribuchli vchodové dvere a ja som zrazu nevidela vôbec nič.
Situácia ako pripravená na znásilnenie
Počula a cítila som, že spoza dverí vyšla postava, ktorá mi prikryla ústa a pritisla ma chrbtom k stene. Šepkala: “Teraz si len a len mojou hračkou – a nechcem počuť z tvojich úst ani jediné slovo.“
Kabelka mi vypadla z rúk, keď mi ich chytil a nasadil mi putá. Spoznala som v nich tie moje, vystlané kožušinou, aby netlačili zápästia, a spojené asi dvadsať centimetrovou retiazkou. Na rozdiel od bežných “posteľových“ pút, ktoré sa otvárajú stlačením primitívnej poistky, tieto bolo možné jedine odomknúť kľúčikom.
Vedela som teda, že som naozaj veľmi výrazne v moci dotyčného
O tom síce môj mozog so značne vylepšenou a uvoľnenou náladou kvázi vedel, že je to Zdeno a že som v bezpečí. No nechával si priestor na fantáziu o tom, že by to predsa len nemusel byť on a že “možno“ som v rukách nejakého neznámeho násilníka…
Ten “on“ nekazil hru a neprezradil sa hlasom, pretože to minimum, čo povedal, povedal šeptom a ja som nerušene mohla snívať: je to Zdeno či nie je?! A čo vlastne v kútiku duše chcem viac: aby to bol alebo nebol on?!
To už ma on ale drsno ťahal do obývačky
Ako som pochopila, na sedačke si prichystal pekne upevnený pás s kovovými očkami, súčasť istej domácej bdsm výbavy, ku ktorému sa upínali textilné putá. Tie by mi však nedali pocit skutočného spútania ako tieto kovové na kľúčik. K jednému tomuto očku s kovovou skobou pripol reťaz pút a ja som ťahom zistila, že mám vôľu hýbať sa asi tak na pol metri,
ináč som reálne a pevne spútaná a pripútaná.
Zatiaľ to bolo napínavé takým “kriminálnym“ spôsobom. Záhadné vzrušenie erotického charakteru sa objavilo až v momente, keď si neznámy nado mňa kľakol a prstami mi prešiel z tváre na krk a na dekolt. Keď som sa začala metať, obkročil ma stehnami a sadol si na tie moje, čím mi úplne znehybnil nohy.
“Čím viac sa budeš brániť, tým viac si toho zoberiem!“
upozornil ma – šeptom, prirodzene. Zdalo by sa, že by bolo vhodné psychicky sa pripraviť na znásilnenie.
Predbežne som sa teda prestala brániť a znehybnela som. Zrak som upierala do tmy, no práve keď som videla, že moje oči si privykajú a začínam niečo rozoznávať, nasadil mi na ne nepriehľadnú textilnú masku. Tým bola akákoľvek šanca, že skôr či neskôr čokoľvek zbadám, spoľahlivo zničená.
Že by som bývala mohla kričať a tým sa pokúsiť upozorniť niekoho na seba, mi napadlo až vo chvíli, keď mi cez pootvorené pery bola do úst vtlačená zrejme šatka. Prudkým pohybom ovinutá okolo mojej hlavy a zaviazaná na líci spoľahlivo stlmila akýkoľvek zvuk z môjho hrdla.
Vzápätí mi obe jeho ruky vyhrnuli tielko nad prsia
a vsunuli sa mi pod chrbát, aby mohli rozopnúť podprsenku. Oba tieto kúsky skončili zhrnuté na mojich predlaktiach, čím len upevnili a poistili spútanie mojich rúk. Aj cez horúčavu, whisky a rozpálenosť z môjho “bránenia sa“ som pocítila chlad na prsiach a napätie v bradavkách, vyvolané ich stuhnutím.
Chlap zo mňa zliezol a jedným prudkým, bezohľadným a veľmi rýchlym trhnutím zo mňa stiahol naraz legíny spolu s nohavičkami. V tom momente som si uvedomila absurdnosť situácie – absurdnosť toho, že ja sama jednoducho neviem, čo mám cítiť. Rozhodla som sa necítiť strach, lebo strachu som sa bála. Rozhodla som sa cítiť síce príjemné napätie a možno aj vyslovene sexuálne vzrušenie – no napriek tomu brániť sa a nedovoliť “neznámemu“ zobrať si bez boja, bez odporu to, čo zrejme chcel.
Ležala som teda úplne nahá vo svojom vlastnom byte,
na mojom vlastnom gauči, bez najmenšej šance ujsť a bez možnosti vidieť, čo sa na mňa chystá. V nasledujúcich chvíľach som okrem toho, že som nič nevidela, nezačula ani žiadny zvuk a necítila ani žiadny dotyk či pohyb. Prekrížila som stehná a v záujme akejsi “obrany“ som sa vytočila mierne bokom. Striedavo som napínala uši a mykala s rukami. Vediac, že je to nezmyselné.
Vtom silné mužské ruky uchopili moje členky a odtiahli ich od seba. Skôr než som stihla začať kopať či metať sa, ucítila som, že dotyčný mi zrejme prikľakol každý členok jedným svojím kolenom, resp. holeňou. Bol príliš ťažký na to, aby som sa spod neho vytrhla. Tak som sa len bezmocne metala hornou časťou tela, prevaľovala som čiastočne trup zo strany na stranu.
Uvedomila som si, že cítim dosť absurdnú hanbu za moje mierne rozkročené stehná. Absurdnú jednak preto, lebo
by som mala cítiť skôr strach z toho, čo sa bude diať.
A jednak preto, že bola tma a dotyčný mohol vidieť akurát tak to, že mám nohy od seba, ale žiadny detail. Znásilnenie by skôr bolo niečo, z čoho som asi mala mať obavy.
Začula som zvuk rozopínania zipsu (možno nohavice) a potom puknutie, ako keď sa odstráni viečko na niečom ako je napríklad antiperspirant (to zasa teoreticky mohla byť nádoba s lubrikačným gélom).
Vtom som aj napriek maske (lebo pod ňou som mala oči dokorán otvorené, priam vytreštené od námahy predsa len čo-to zazrieť) videla, že sa zapol nejaký malý, no veľmi intenzívny zdroj svetla. Bol pohyblivý, z čoho som usúdila, že ide zrejme o niečo ako baterku. Nemala som celkom pravdu, na to som ale prišla až po dlhšom čase.
Na rad prišli (v istom zmysle “konečne“, lebo pocit nevedomosti o tom, kde sú a čo robia ruky útočníka, vyvolával vo mne asi najsilnejšie obavy) všetečné dotyky dlaní po celom mojom tele: od stredu stehien po ich vnútorných stranách, obišli lono, prešli na brucho a po ňom preliezli na hruď. Vyhli sa prsiam, prešli len po ich okrajoch a na chvíľu sa uložili na mojom hrdle.
V tej chvíli ma zachvátil skutočný strach. Veď ak by tento človek predsa len nebol Zdeno, nemuselo by to skončiť “len“ tým, že by
si na mne odbavil svoje chute sexuálneho charakteru.
Našťastie, na krku nezostali ruky dlho a prešli na poprsie. Vychutnávali si ho napodiv tak citlivo, akoby niečo podobné robili prvýkrát. Alebo prinajmenšom prvýkrát so mnou – uvedomila som si vzápätí. Bože, toto naozaj nemusí byť Zdeno, zatiaľ ho absolútne nemám podľa čoho spoznať!
Z pŕs, keď sa s nimi dostatočne vyhrali citlivo aj trocha drsnejšie, sa dlane cez brucho presunuli do rozkroku. Pokúsila som sa metať a chvíľu sa mi to aj darilo, ale keď mi jedna z rúk pritisla brucho, nezostávalo mi iné, len znovu znehybnieť.
Obe dlane mi skúmavo hladili vnútorné strany stehien
a ja som si uvedomila, že svetlo (baterka?) sa dlhšiu dobu nepohlo a svieti odniekiaľ zo strany. Zrejme je položené na vankúšovom operadle gauča, usúdila som. Ruky sa so mnou hrali a nebyť spútaná, resp. vedieť s istotou v koho rukách som, boli by mi príjemné, vzrušujúce a ja by som si to užívala…
Toto bola iba PRVÁ TRETINA celého tohto ostrého porno-príbehu. To len pre tvoje info, akým obsiahlym je konkrétne tento skutočný príbeh z môjho bývalého života kurvy.
Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko „eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky“ za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.
