Veľmi zvláštnu akciu, z ktorej sa napokon vykľul skutočne dosť drsný eskort, som zažila svojho času v Dunajskej Strede. Oslovil ma človek, ktorý bol veľmi dobrým kamarátom majiteľa celkom pekného a zaujímavého podniku v centre mesta s tým, že organizuje pre klub go-go tanečnice a spoločníčku pre majiteľa.
Tanečnice mali fungovať od 21.00 do polnoci a ja som na 23.00 mala prísť
robiť spoločnosť (na Slovensku rozumej kurviť sa) šéfovi
v jeho kancelárii. Naspäť do Bratislavy som mala cestovať o polnoci spolu s go-go kočkami a ich manažérom Heňom, s ktorým už je to vraj dohodnuté. Za hodinu spoločnosti bez obmedzenia služieb (samozrejme, sex ako taký som vždy poskytovala jedine s kondómom) som mala dostať veľmi slušnú čiastku. V tej bol zohľadnený aj fakt, že niečo cez hodinu dokopy strávim cestou tam a späť.
Súhlasila som pod podmienkou, že mi zabezpečia nielen odvoz z akcie, ale aj na akciu. Čiže aj z Bratislavy do Dunajskej Stredy. Organizačne všetko bez problému klaplo a podnik vyzeral naozaj super: bolo teplé leto, terasa bola osvetlená hromadou záhradných faklí a do posledného miesta zaplnená mladými pármi a skupinkami žien aj mužov. Tri go-go tanečnice trsali na maličkom pódiu, na ktoré sa síce ledva zmestili, ale poradili si.
Ja som bola posadená k stolu, vyhradenému pre majiteľa a jeho kumpánov, ktorých sa pri ňom za cca dvadsať minút, čo som čakala, vystriedalo zo desať. Majiteľ sa so mnou len (pomerne rezervovane) zoznámil bozkami na líca a potom už som ho videla až v jeho kancelárii za barom. Z tej bolo cez jednostranné zrkadlo pekne vidieť na prácu barmanov. Doviedol ma do nej chlapík (mimochodom, bol na vozíčku), ktorý to celé organizoval a ktorý mi aj
vyplatil moju odmenu hneď po príchode.
Presne podľa dohody.
V miestnosti bolo príjemné prítmie. Presvitalo nejaké svetlo z baru, jemná žiara išla z akvária a z veľkého televízora. Okrem toho svietila už len malá pracovná lampa na písacom stole. To mi, prirodzene, maximálne vyhovovalo.
„Hovoríš iba po slovensky?“ bola prvá otázka ihneď po tom, ako sme zostali s majiteľom sami.
„Aj po anglicky a po taliansky. Ale ty a asi pýtaš na maďarčinu, však?“ usmiala som sa.
„Angličtina nepomôže,“ zasmial sa a stiahnuc si nohavice aj slipy do polovice stehien, posadil sa na otáčaciu kancelársku stoličku za písacím stolom.
„Môžeš začať,“ oznámil mi.
Trošku drsný postup a drsný eskort, aj pri mojich skúsenostiach extrémne „suchý“ a chladný. Ale bola som si veľmi dobre vedomá toho, načo tu som a za čo som platená. Kľakla som si teda na kolená a rovnako „sucho“
som ho jednoducho začala fajčiť.
Pozoroval ma a ja som mu pozerala do očí. Viem, že sa to mužom páči a snažila som sa aspoň trocha ho zaujať aj niečím iným než perami na jeho nepochopiteľne pomaly tvrdnúcom kokote.
Vtedy som si všimla jeho výrazne rozšírené zreničky a keď som si dala jedno s druhým dokopy (drobné indície, ktorým som samostatne neprikladala význam), došlo mi, že je sfetovaný. Netušila som čím presne, ale „iba“ o marihuanu zrejme nešlo.
Na stole začal vibrovať mobil a on ho bez zaváhania zdvihol. „Igen“ bolo jediné slovo z celej jeho konverzácie, ktorému som rozumela („áno“ po maďarsky). O zvyšku rozhovoru som nemala ani páru. Prestala som ho uspokojovať ústami a len zľahka som ho stimulovala rukou, čakajúc, kým dotelefonuje. Obzerala som sa pritom po kancelárii.
Nečakala som gesto, ktoré zrazu urobil: prudko ma voľnou rukou zdrapil za vlasy a
natlačil si moju tvár do rozkroku.
Bolo to dosť surové, išlo naozaj o pomerne drsný eskort. No pochopila som, že sa „nemám nechať rušiť“ od mojej práce „iba“ tým faktom, že on sa vôbec nevenuje tomu, čo s ním robím. Akoby mi tým bol povedal: „Čas mi beží, tak si rob svoju prácu bez ohľadu na to, čo robím ja!“
Tak som teda pokračovala, ale len tak mechanicky, bez veľkej snahy. Nech som hocijakou štetkou: vedieť vopred, že mám niekoho
fajčiť, pričom on bude riadiť svoju kanceláriu…
Ani by som sem zrejme nebola bývala išla. Bez ohľadu na zmienený štedrý honorár.
A moje „utrpenie“ zďaleka nekončilo: Imro sa bez výstrahy a stále „vybavujúc“ postavil, vytiahol ma za ruku dohora a ukázal na krabičku kondómov na stole. Usúdila som, že asi nemá čo iné chcieť, než aby som mu jeden navliekla. Urobila som to, trocha sa čudujúc, že mu teraz zrazu už pevne a vytrvalo stojí. Napadlo mi však, že možno
okrem fetu zhltol aj viagru či niečo podobné.
Keď mal gumu nasadenú, otočil ma chrbtom k sebe a tlakom do chrbta ma prinútil kľaknúť si na jeho kancelársku stoličku. Rukami som sa chytila operadla a čakala som, ako chce pokračovať.
Stále, stále telefonujúc, stiahol mi jednou rukou a jedným ťahom – uchopiac ich vzadu nad zadkom – legíny spolu s nohavičkami. Bolo mi jasné, že má v úmysle aj súložiť začať s mobilom na uchu. Rýchlo som si navlhčila rozkrok aspoň slinami, keďže vytiahnuť z kabelky lubrikant už som nemohla stihnúť. Imro to ani nezaregistroval, no ani
nebol prekvapený, že do mňa hladko vkĺzol.
Akoby považoval za samozrejmosť, že som z jeho doterajšieho počínania vlhká. Alebo akoby som mala pošvu širokú ako veľryba. Možno bol na také pri prostitútkach zvyknutý. Skôr mu to však bolo úplne jedno.
Ešte asi minútu telefonoval, zabárajúc mi prsty voľnej ruky do boku a tým si ma pridŕžajúc. Dovolal a hneď, ako mobil položil späť na stôl, vyšiel zo mňa, silno mi oboma dlaňami roztiahol polovice zadku a fľusol mi na anus.
Hneď vzápätí mi začal tlačiť žaluď do zadku
To už ale bolo trochu veľa aj na mňa. Nebývalo by mi to vadilo za normálnych okolností, či už s milencom alebo aj s klientom, ktorý by sa choval normálne. Ale tu som to stopla.
„Počkaj, počkaj!“, načiahla som sa za kabelkou na stole.
Vybrala som lubrikant napriek jeho zjavnej nevôli. Nerozumela som, čo mu vadilo. Jediné vysvetlenie, ktoré mi napadlo, bolo, že sa nechcel vo mne kĺzať. Ale naopak, že chcel, aby mi to bolo nepríjemné a pre neho čo najtesnejšie.
Nagélovala som si anál poriadne do hĺbky
a až vtedy som ho do seba pustila. Že sa do mňa bezohľadne a nasilu natlačí, to mi bolo úplne jasné. Gél sa, našťastie, rýchlo rozotrel a keď som sa čo najviac uvoľnila, bolo to znesiteľnejšie, než môj klient zrejme dúfal. Navyše bol trošku podpriemerne vybavený, takže som jeho análny útok zvládala úplne v pohode.
Drsný eskort: súlož štýlom, ktorý nebral ohľad
na nikoho a nič. Chvíľami som mala čo robiť, aby som sa udržala na stoličke. Vedela by som si predstaviť zopár polôh, realizovateľných v jeho kancelárii, ktoré by boli praktickejšie a pre mňa pohodlnejšie. Ale netrúfala som si nič navrhovať.
Vrcholom tohto eskortu bolo, keď do kancelárie na svojom vozíčku bez zaklopania vošiel organizátor a po maďarsky položenej otázke, bez toho, že by čakal na odpoveď, zapol silné žiarivky na strope.
Mojim prvým reflex bolo, samozrejme, schovať sa pred cudzím, nezainteresovaným zrakom. No na to som reálne ani nemala možnosť. Sfetovanému Imrovi, u ktorého som mala pocit, že prejavy užitia omamných látok postupne narastajú, to bolo totálne jedno. Vlastne nie tak celkom: z intonácie a z určitých indícií som usúdila, že hendikepovanému organizátorovi sa nechce
veriť, že mám v tejto chvíli majiteľov penis v zadku.
Alebo vedel, že ho vyprovokuje presne k tomu, čo sa aj stalo. Imro sa vytočil tak, aby bolo od vchodových dverí vidieť detail nášho spojenia. K tomu mi zo strany poriadne odtiahol jednu polovičku zadku. Z vozíčka sa ozvalo hvizdnutie a obaja chlapi sa smiali.
Diskutovali ešte aspoň pol minúty, zatiaľ čo vchod do miestnosti zostával otvorený. Už som chcela protestovať, keď vtom Attila na vozíku vošiel dovnútra.
„Kočka, tu je ešte kilo. Urobíš môjmu vernému kamarátovi fajočku,“ bolo mi majiteľom podniku sucho a suverénne oznámené bez možnosti vyjadriť sa.
Bolo mi jasné, že to
má byť orál bez kondómu až do konca
a že on zostane prítomný. No uvedomila som si aj fakt, že sto eur za fajku dostávam extrémne výnimočne. Verila som, že to bude rýchle a bezproblémové. I keď nemohla som vedieť, ako Attila pri jeho postihnutí funguje. Či nemá nejako utlmené reakcie alebo niečo podobné, či sa vôbec dokáže urobiť. Nuž, ako píšem:
drsný eskort. Ale keď už som tu…
Navyše čas mi bežal. Odchod spolu s tanečnicami, ktoré už nemali vystupovať ani celých tridsať minút, stále platil. Zbalila som zelenú bankovku a usmiala som sa na Attilu.
„Rozopínaj nohavice, fešák,“ vyzvala som ho, kráčajúc k nemu hneď po tom, ako
majiteľ vytiahol kokot z môjho zadku
a ja som si z neho vreckovkou zotrela lubrikant. Smejúc sa, povedal ešte vetu či dve Imrovi, no ochotne si stiahol nohavice aj slipy pod kolená. Jeho stehná aj prirodzenie vyzerali úplne normálne, odhliadnuc od výrazného až atypického zarastenia rozkroku. To však, pochopiteľne, ničomu neprekážalo. Len môjmu žalúdku, čo v mojej brandži nikdy nikoho nezaujímalo.
V jeho prípade som sa nevrhla tak „sucho“ priamo na penis. On sa ku mne doteraz správal milo a slušne. Bozkávala som mu brucho a rukami som sa prekĺzala z hrude až na stehná, len potom na ohanbie. Medzičasom sa mu dostavila erekcia a mohla som ho vziať do úst…
Toto bola iba PRVÁ TRETINA celého tohto ostrého porno-príbehu. To len pre tvoje info, akým obsiahlym je konkrétne tento skutočný príbeh z môjho bývalého života kurvy.
Páči sa ti poviedka? Verím, že áno a že si si nielen z tejto, ale aj z ostatných ukážok na tomto webe urobil/a jasnú a spoľahlivú predstavu o tom, čo ťa čaká v kompletnej eKnihe. Tu kúpiš moje dielko „eKniha Radodajka – Reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky“ za bezkonkurenčne najlepšiu cenu.
