“A čo keby sme boli na vás dve?” spýtala sa. “Brali by ste?” Zbystril som pozornosť. Žeby prišla kamoška a ja by som mal moju Ryšavku len pre seba? “Áno, áno…!” súhlasil som. Skvelý nápad. A možno ju pretiahnem tiež, aby videla, aký to je pocit, keď niekoho miluješ a on súloží s inou.

Stretli sme sa v kuchynke. Hovorí, že vie, čo ma žerie. Vie, že ju milujem a už to nie je dievča do postele, ale je to milenka, je to človek, ktorého milujem. “Ja ťa tiež milujem,” šepla mi do ucha a rozopla mi džínsy. Pobozkala môjho fešáka. Je to štetka, povedal som si, lenže ja ju milujem. “Miláčik, ja ťa tiež milujem.”

Jedného dňa som sa priateľkou vybral do mesta. Len tak, na nákupy alebo skôr pokochať oči. Mal som niečo okolo 20, takže ani peňazí veľa nebolo – ale zato ideálov, že by sa ani na kamión nezmestili.

Raz po obede prišla za mnou slečna z personálneho. Vcelku pekné dievča i keď trochu štíhla. Ale jej pekná postava to všetko napraví. Niekedy sa stretneme na chodbe, pozdravíme sa a nič viac. Nie je môj typ. Dlhé vlasy, štíhle nohy a malé prsia, teda ak sa to dá nazvať prsia. Nuž ale nie každej žene je nadelené.