poviedky

Orgazmus pri rátaní do dvadsať

(Poznámka editora: púšťaš sa do čítania poviedky s pracovným číslom 77, ktorá bola hlasovaním čitateľov tejto stránky – snáď aj tým tvojím – vybraná ako ďalšia v poradí na uverejnenie.)


Vyšla som z kúpeľne. Bola som nalíčená a mala som oblečený vrch, no dolu zatiaľ iba nohavičky. Sukňu som si chcela ešte narýchlo prežehliť. Chystala som sa na drink so zopár spolužiačkami zo základnej školy a chcela som vyzerať top. Vytiahla som zo skrine žehličku a rozložila som si v strede obývačky žehliacu dosku. Keď sa žehlička správne zohriala, pustila som sa do práce,

stojac chrbtom k môjmu aktuálnemu partnerovi Lukášovi,

rozloženému so svojou online prácou na sedačke.

V polovici žehlenia som sa naňho v rýchlosti obzrela evidujúc, že dlhšie neťuká do laptopu. Nepísal, lebo sa pozeral na mňa.

„Áno, zlato?“ spýtala som sa, usmievajúc sa a pokračujúc v žehlení.

„Máš absolútne dokonalé nohy a zadok, *** – vieš to?“

znela jeho odpoveď.

Úsmev sa mi ešte rozšíril, no maskovala som to. „Vážne? To snáď nie…“ a vypla som žehličku, postaviac ju zvislo na chladiacu plochu.

Akoby čakal len na to. V momente vyskočil a jediným ťahom mi stiahol gaťky na členky.

„Hovorí sa, že aké koľajnice, taká stanica.

Chcem ti lízať tú tvoju sladučkú, čistučkú mušličku

Stačí mi dvadsať sekúnd, naozaj!“

„To poznám. Dovolím ti to, ty ma budeš chcieť urobiť a ja budem meškať na stretko,“ snažila som sa formálne odmietnuť jeho ponuku.

„Môžeš nahlas počítať do dvadsať, úplne vážne.

Chcem mať chuť tvojej pičky v ústach a na perách, kým budeš preč!“

naliehal a ja som napriek stále predstieranému protestu vystúpila zo stiahnutých nohavičiek, namiesto aby som si ich znovu natiahla.

Videl, že vyhral. Pol minúty ma nezabije, ale urobiť ma mu teraz naozaj nemôžem dovoliť – ľutovala som v duchu a ľahla som si na gauč.

„Jedna,“ začala som a on

sa jazykom vrhol na jedno z dvoch epicentier mojej rozkoše.

„Dva, tri,“ to už som musela prehltnúť. Moje „štyri“ prišlo až po ďalších asi desiatich sekundách.

„Nezabudni počítať, láska,“ upozornil ma po ďalšej polminúte ticha.

„Tri,“ vyšlo zo mňa tichúčko.

„Tak sa mi páčiš,“ stihol sa usmiať a po minúte zaznelo posledných pár slov: „Neboj, hodím ťa do mesta autom. Hlavne už nepočítaj…“

A ja som cez tichučké vzdychy do lakťovej jamky

smerovala k „odmietanému“ a nádherne jemnému orgazmu.

Lukáš slovo dodržal a síce sa po mojom vyvrcholení zdvíhal z gauča s erekciou vydutými nohavicami, bez najmenšieho protest ma odviezol do mesta, ako sľúbil.

Tagged , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *